Ako som strašne v pohode, lebo jednoducho musím/alebo o tom, že nalievať si ráno poldecko je v porádku

---budím sa pekelne nervózny---

Vonku skurvená kemra a vytrtkané slnko svící.
Tak som musela vstať, lebo mám posteľ priamo pod oknom a môj kokotný pokrvný súrodenec nevie, ako sa zaťahujú žalúzie. Šak jemu môže byť jedno v tej jeho kutici v rohu.
Dnes ma zas čaká cestovanie. Do Nitry.
Raz vyjebanej, raz úžasnej. Povím vám jak sa v pátek vrátim, aký dojem na mňa urobila tento týždeň. Ale myslím, že nebude pozitívny.
Aj tak tam už nemám na čo chodiť.

---NITRAAA všade kde som som NITRAAA, navždy NITRAAA!---

Otvorím dvere kúpelky. Môj kokotný foter naložený vo vani jak veľryba v poldecáku, fuj.
Plán nafarbiť si hlavu, nech výrazne červenou farbou nech naznačím, čo mi v živote chýba zlyháva.

Neviem, čo so sebou.
Nemám inšpiráciu ráno vstať z postele, usmiať sa, robiť to čo mám.
Nemám nad kým rozmýšľať, pre koho žiť.
Nemám dôvod tešiť sa na to, čo prinesie ďaľší deň.

Ale aha.
Nevidno to na mne.
Usmievam sa, rozosmievam vás i ľudí na okolo.
Pomáham, radím, všetko je v porádku, pretože musí.
Nemôžem sa len tak zosypať.
Nikto by to nechápal. Veď ja som vždy usmiata a šťastná.
Každý deň si nalejem trocha faloše a pokrytectva, nech som aká som.
----------------------------------------------------------------------------

Jebem já takýto systém,
jebnem si poldecko neznámeho názvu no známej arómy a môj prázdy žalúdok sa od radosti skrúti.

---chlast, drogy víš jak to chodí,
športovci potrebujú doping---

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu