Ako som upgradovala Veľkú noc/návod na to, ako tento sviatok obrátiť proti chlapom :D

Veľká noc, zase...
No tento rok som sa to rozhodla poňať trošku..no povedzme nadľahčenejšie.
Už žiadne mokré oblečenie, steny, chodba, žiadny smrad z tých najhorších voňaviek čo maminky majú 5 rokov kdesi v šufli, lebo fakt, fakt nevoňajú vábne, žiadny červený zadok, prípadne chrbát ak natrafíte na menej zdatných šibačov, prípadne tých krutejších.
Preto som si tento rok povedala...
Že stačilo.
Veľkonočné sviatky po mojom:
V sobotu som upratala ako zvyčajne, nič výnimočné. Žiadne umývanie okien, žiadne prehnané luxovanie, lebo šak aby si nemysleli ľudia neviem čo, že jaký bordel máme a hen že je smietka prachu... jes, naše mesto je kokot mesto, je to jedna veľká dedina kde jeden druhému závidí aj hovno v záchode a ohovára všecko čo sa dá aj nedá.
A tak som si v kľude celú nedeľu ležala v posteli a písala si s priateľom úplne v kľude, bez starostí a obáv...bez toho aby som celý deň robila také a hentaké chlebíčky, bez toho aby som robila šalát a kadejaké obložené misy od výmislu sveta, bez toho aby som už od rána drankala našich nech ma hodia to Tesca, lebo tých sladkostí a vajec pre oblievačov sa mi zdá málo, aj keď by som rada videla holku, čo chalanom ktorý ju zlejú, zmlátia a oblejú smradom čo sa týždeň nedá zmyť, dá tolko kadejakých sladkostí a vajec a perníčkov a to nehovorím o peniazoch.
Jes, veľká noc už dávno nie je len o privazovaní stužtičiek na korbáčiky a o vyfukovaní vajec s mamčou celý mesiac pred VN. (Inak V.N. znamená veľká noc, ale zhodou náhod sú to aj moje iniciálky
A tak som sa dnes zobudila o pol desiatej na to, ako mi niekto vyzváňa pri dverách ale miesto toho aby som vystrelila z postele som si perinu prehodila cez hlavu a užívala si to krásne ignorovanie búchania na dvere, keďže ich neviem kto, no asi nejaký škodoradostný sused pustil do vchodu.
Dopriala som si perfektnú relaxačnú sprchu a užila si každú kvapku horúcej vodičky a úsmevom na tvári a vedomosťou, že to bude jediná voda, ktorá mi dnes steká po vlasoch.
No jednoducho nádhera, čo si budeme hovoriť.
Potom som sa prihlásila na facebook, kde som všetkých uchádzačov čo sa pýtali či som doma pekne poslala do riti, prípadne ich ofajčila, že som u babky...a keď už boli takí aktívni že mali záujem ísť kvoli tomu, aby ma zmlátili aj ku mojej babke do vedľajšej dediny, tak som si ten fakbuk jednoducho vypla.
Následne som šla do kuchyne, kde moja snaživá mamča predsa len narobila chlebíčky a misy a šalát a koláčiky, nachystala a nakúpila čokoládové vajcá, vraj keby som si to rozmyslela, zobrala som si jeden poriadne veľký tanier, naliala si riadny pohár pomarančového džúsu z tesca-hovorte si čo chcete, ja ho milujem a nevymením ho za nič!-a naložila som si všetko na čo som mala chuť.
A že jak mi to chutilo?
Že RIADNE!
Pretože som prvýkrát na veľkú noc nejedla len zvyšky rozrýpanej misy čo mi ráčili nechať oblievači keď už fakt nevládali, nemusela som sa rozčuľovať nad tým, že môj tatko je už na obed ožratý, pretože si s každým mojim kupačom ulial za jeden a následne aj do druhej nohy a neklopali mi na dvere žiadne staré scvrknuté susedy že si mám ísť láskavo vytrieť tú chodbu lebo že sa tam šmýka a niekto sa tam prizabije.
Nie že by som to teda niekedy aj urobila, ale je to otravné. Kokos ochechule staré mi závideli ešte aj to, že ma prišiel niekto zliať a zmlátiť.
A tak... je štvrť na dve, ja píšem tento blog a ani som sa neunúvala niekomu otovriť dvere.
Je to skvelý pocit.
O chvíľu pojdem ku babke a zoberem dedkovi všetky tie čokoládové vajcá ktoré som mala dať cudzím ľuďom, on bude rád.
Ešte mi aj pusu dá za toľké sladkosti, on to je na kilá

Jediné čo mi je trocha ľúto je, že tu nemám priateľa... pretože jemu by som bola ochotná otvoriť a robiť si so mnou čo uzná za vhodné.
Ale to už je iný príbeh...

Tak ešte raz, veselé malodenné sviatky všetkým!

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu