Po viac ako dvoch rokoch je koniec a ja necítim nič.
Nie je mi to ľúto.
Nemrzí ma to.
Nebolí to.
Netrápi ma to. J
a proste len nič necítim.
Je to zvláštne.., vždy keď sme sa hádali, bolo mi to tak neuveriteľne ľúto, že som sa vždy radšej ponížila a kašľala na svoje ego, ako by som sa s ním mala hádať. A tak som postupne kvôli nemu prišla o svoju hrdosť, pretože on si nikdy nedokázal priznať svoju chybu...
Jasné, že ma to mrzelo, každý mi hovoril, že to nie je láska, keď je so mnou len v dobrom a akonáhle príde konflikt, rieši to rozchodom, alebo čaká dokým to začnem riešiť ja.
No ja som bola taká slepá!
Nechala som sa oklamať tým, že bol ku mne dokonalý. (to že taký bol len vtedy, keď mu to vyhovovalo, alebo niečo chcel, to som nevnímala.)
Nechala som sa zavádzať tým, že aj keď ma jeho kamoši neznášajú, nie je to jeho vina. On im len vždy povie, čo cíti. ( to že im o mne vravel vždy len vtedy, keď sme sa hádali, že nikdy nespomenul, aká som úžasná, ako to vravel mne... to som nevnímala)
Nechala som ho písavať si s bývalými, veď pre neho nič neznamenali, ako mi vždy povedal, keď som bola kvôli tomu hnusná. (to že mu písavali, či nejde na chatu, na kávičku alebo len tak sa prejsť, som si nevšímala. Nevnímala som, že im vždy vypisoval len to, aký je so mnou nešťastný a že ona bola lepšia, ona by to urobila inak)
Nechala som ho, aby ma postupne donútil vzdať sa všetkých svojich kamarátov. Veď to je super že ma chce len pre seba! Ja kamarátov nepotrebujem! (Nevnímala som, že pre neho boli jeho kamaráti koľkokrát na prvom mieste, že sa im venoval viac ako mne)
Nevnímala som, že keď sa hádame každý jeho argument začínal, ja ťa milujem, ale chcem... ja ťa milujem, ale ja... Milujem ťa predsa, ale mne... ( to že pri každučkej hádke mu šlo len o to, aby mi ublížil najviac ako sa dalo, som nevnímala. Nechcela som vnímať... ešte aj keď mi vravel potom, že vie, že mi ubližuje, ale je to tak pre neho ľahšie, ešte aj to som si nevšímala.)
Všetko som to nevnímala, lebo som verila, že to všetko sú jeho dôkazy lásky...
V poslednom čase sa ku mne choval jak k handre. Keď som mu povedala, že som nešťastná povedal mi, že som stále s ním len nespokojná, že sa cíti pod tlakom a nedá sa to vydžať, keď stále od neho niečo (pod tým "niečo" rozumejte: zlatko, nebohol by si dnes miesto do mesta prísť a nám? urobíme si pekný večer, alebo: zlatko, chýba mi, aký si bol kedysi na mňa úžasný,,,) chcem.
A že ak sa mi nepáči, nech sa s ním rozídem.
Nakoniec to ukončil on.
Ako? Tým najľahším spôsobom, jemu vlastným.
Mal zlú náladu a začal si domýšľať. Vo svojich myšlienkach prišiel na to, že som piča, nech skapem, že si okamžite pôjde nájsť inú, lepšiu a bude to ľahké, lebo každá je lepšia ako ja. Že nech mu už dám pokoj, že ma totálne jebe... Použil všetky nadávky čo pozná, a ja ani nepoznám.
Už o dve hodiny mi písal, ako ho to mrzí. Že ma šialene miluje a cíti sa jak hajzel, že mal len zlú náladu a schytala som to ja.
Nepovedala som, že aj mňa.
Mňa to nemrzí, ja necítim nič.
Len nechápem, ako niekto dokáže povedať niečo takéto človeku, ktorému vravel, ako ho miluje a že chce byť navždy len s ním.
Necítim nič.
Je to zbytočne vyčerpávajúce.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@rollo111 tento blog má asi rok, akurát som ho sem nikdy nedala. Až teraz, prišlo mi to celkom zábavné po takom čase. A hej, potom som s ním bola ešte Asi takmer rok.. definitívne sú to teraz už štyri mesiace čo sme neni spolu a je mi dobre ako nikdy predtým.
A jasné, na to, aby sa dokašľal vzťah treba dvoch, takže áno, jasné že to bola aj moja vina.
A jasné, na to, aby sa dokašľal vzťah treba dvoch, takže áno, jasné že to bola aj moja vina.
Napíš svoj komentár
- holka vieš že si zato môžeš do určitej miery sama, ten chalan ťa mal doslova vo svojej moci (len ma zaujíma, čo sa stalo s tou sebavedomou holkou z tvojích blogou, čo sa nenechá ovládať mužským plemenom, jasne zamilovala si sa, no zrejme viacej ako on) a práve preto sa to celé posralo, keď prišlo na hádky, vtedy sa prejavila skutočná osobnosť toho chalana a aj tvoja, zatial čo ten týpek ti vyčítal rôzne hlúposti a ty jemu, chcela si tu hádku čo najrýchlejšie ukončiť aby všetko bolo ako pred tým a tak si sa kvôly laske vzdala svojej hrdosti a povedala si si "srať na ego", v tej chvíly si ťa ten chalan naprosto prestal vážiť, pretože si už nebola to dievča ktoré ho tak zaujalo... ale dievča pri ktoróm si môže robiť čo chce a keďže sa mi zdá že si holka výbušnejšej povahy tak si určite trocha aj provokovala pri hádkach... alebo sa mýlim...?
P.S.:a že nič necítiš...? v tomto blogu toho cítiš docela hodne...