Chcelo byť ženou, no nie vždy jej to vychádzalo, preto sa s daným statusom stotožnilo a vzalo ho za svoj.
Dievča bolo spokojné že je jednoducho dievča.
Malo luxusný, ružový sen o svojej budúcnosti plnej splnených snov.
Žilo v naoko usporiadanej rodinke, maminka aj tatinko ju veľmi ľúbili a mladší brat mu pomáhal ako vedel.
Po maturite začalo navštevovať svoju vysnívanú vysokú školu, kam šli aj všetci jej bývalí spolužiaci, ktorú zvládalo ľavou zadnou. Skúšky robilo v predtermínoch a všetci docenti a dokotrky ho mali radi pre jeho plachosť, no vždy správne postrehy.
Vo voľnom čase pracovalo vo svojom nádhernom malom meste na pozícií, ktorú by neskôr chcelo celkom kvalifikovane zastávať aj v budúcnosti. Bola to vždy zaujímavá, prekvapivá a nikdy nie monotónna práca za ktorú dostávalo dostatok peňazí aby si mohlo šetriť na svoj budúci apartmánik na okraji niektorého veľkého mesta.
Popritom stíhalo aj viesť domácnosť, upratovalo, pralo a vešalo prádlo, umývalo okná a podlahy, luxovalo nábytok a kúpeľňu, no nikdy toho nemalo veľa, pretože rodičia spolu s bračekom mu vždy ochotne pomohli, pretože i oni milovali poriadok v ich luxusnom bytíku.
Idilická rodinka, všetci zdraví a šťastní.
Dievčatko malo veľa priateľov, na ktorých nadalo dopustiť, cez víkendy s nimi chodilo na prechádzky a viedli spolu nekonečné rozhovory o svojich dokonalých životoch.
Kedysi malo aj priateľa, no bohužiaľ ho nemalo tak rado ako ju miloval on, preto sa spolu v dobrom rozišli.
Dievčatko nejaký čas žilo samo, no po pár mesiacoch našlo svojho princa s ktorým to síce na začiatku bolo také milo plaché a nevinné, pretože na seba nemali skoro vôbec čas, nakoľko sa spoznali v čase, keď malo dievčatko skúškové obdobie, no potom si užívali prítomnosť druhého plnými dúškami.
A tak je tomu do teraz, sú spolu a sú šťastní.
A POTOM PRIŠLA REALITA.
Bola raz jedna žena, ktorá vždy túžila byť proste dieťaťom, no život jej to nedoprial a donútil ju zabudnúť na detstvo príliš skoro.
Nemala vo svojom živote snáď žiadny cieľ, pretože ak niekedy aj mala, dávno sa rozplynul.
Žila s mamou a tatkom, ktorého vinila za všetko nešťastie a bolesť, ktoré si vo svojom krátkom živote vytrpela a s mladším bratom, ktorý ju psychicky zdieral rovnako ako jej matku, pretože sa videl vo svojom fotrovi.
Zmaturovala na samé jednotky, no nikomu na tom nezáležalo, rovnako ako keď ju prijali na vysokú školu, pretože to všetci považovali za úplnú samozrejmosť. Nie že by ju tá škola fascinovala či zaujímala, jednoducho vedela, že sa to od nej očakáva, preto ju začala navštevovať.
Skúšky síce zvládala, no nikdy nepocítila od nikoho naozajstnú radosť či zadosťučinenie, pretože pre každého to bolo samozrejmé a nikto si nevšímal koľko síl a psychickej záťaže pre každú jednu skúšku obetovala.
V škole mávala často problémy s vyučujúcimi pre svoj zmysel pre pravdu a spravodlivosť, keďže sa nebála otvoriť si ústa, keď bolo niečo nespravodlivé či nezmyselné.
V piatky a prázdninové dni brigádovalo vo firme, ktorej sa nie veľmi darilo. Jej náplňou práce bolo všetko vedieť a zhruba raz za mesiac to všetko povedať zákazníkovi, ktorý sem-tam vošiel do kancelárie a odchádzal s tým, že i tak nič nechcel, len sa chcel spýtať koľko by to orientačne stálo.
Platili ju za to tak mizerne ako všetkých brigádnikov na Slovensku.
Bola to neuveriteľne nudná, ubíjajúca práca, ktorú keby mala robiť celý život, tak si to rovno hodí kdesi.
Po víkendoch robila otroka doma v ich prašivom a úbohom trojizbovom bytíku, no už na druhý deň po tom, ako všetko dokonale vydrhla a poupratovala tam bol rovnaký bordel ako predtým, pretože tatko zastával pocit, že doma nič nerobí a ženy sú aj tak len na dve veci: aby držali hubu a starali sa o chlapov keď dojdú z práce a ľahnú si pred telku, prípadne sa vrátia z krčmy kde sa boli nadrbať jak prasce a potom si pred ňu ľahnú.
Rodina jak kurva, keby boli aspoň všetci zdraví, no pravidelne sa v ich rodine pretriasala rakovina či podobné pliagy.
Mala pár svojich ozajstných priateľov s ktorými si vždy sadli večer do krčmy a nadrbali sa jak prasce, pretože chceli na chvíľu vypnúť a zabudnúť na všetky problémy ktoré trápili ich hlavy.
Kedysi mala aj priateľa pre ktorého by urobila všetko, no po dva a pol roku psychického zdierania a podvádzania a nadávok z jeho strany sa ho nakoniec rozhodla opustiť, pretože jej konečne došlo, že ten ju asi ťažko niekedy miloval.
Prešla doba a našla si konečne chlapa s ktorým bola šťastná a do ktorého sa behom pár týždňov zamilovala ako nikdy pred tým.
Keďže mala práve skúškové, mali na seba dostatok času a neustále boli spolu.
Pri ňom sa konečne ničoho nebála a bola šťastná ako nikdy predtým.
No potom odišiel do zahraničia a nechal ju na všetko zasa samu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár