Keby som to len tak vtedy vedel. Všetko mohlo byť inak, ale teraz je neskoro. Stála tam a pozrela sa mi do očí. Na tie jej oči nikdy nezabudnem. Boli nádhernej zelenej farby. Všade naokolo bola čierna ceruzka, aj oblečená bola v čiernom. Jej vlasy boli veľmi zvláštne. Mala ich hnedé, s blond melírom a čiernymi koncami. Jej pohľad bol plný lásky, lásky ku mne. Jediné, čo som ju kedy počul vysloviť, bolo: BILL KAULITZ, MILUJEM ŤA!!! Zakričala a prebodla si srdce. Všetci sa jej snažili pomôcť, no bolo už neskoro. Jej kamarátka tam len stála a plakala. Volala sa Zuza. Zobral som ju na bok.
Ja: Prečo to spravila???
Zuzana: Lebo Ťa milovala a nikto ju nevedel pochopiť. Dokonca ani ja!!!
Ja: Povedz mi presne prečo
Zuzana: Ako ste rozdávali podpisy, prešli ste okolo nás a ani jednej z Vás sa jej nepodpísal. Povedala, že ho musí získať inak zomrie. A tak sa pretlačila ešte bližšie k Vám, ale aj tak ste ju obišli
Ja: Takže som na vine ja
Otočil som sa a odišiel k tomu mŕtvemu dievčaťu. Bola skutku krásna. Prečo sme sa nemohli spoznať predtým??? Všimol som si, že v ruke drží list. Bol adresovaný mne. Vzal som ho, ale Tom ma už tlačil do auta, tak som si ho strčil len do vrecka. Od vtedy prešlo 10 dni a stále na ňu myslím. Vidím ju ležať mŕtvu na chodníku a v srdci zapichnutý nôž, na ktorom bolo napísané moje meno. Teraz sedím na streche a jej list držím v ruke. Neotvoril som ho! Nenazbieral som ešte stále odvahu. Bol som aj na jej pohrebe. Nikto iný zo skupiny tam nebol. Ale ja som vedel, že je to moja povinnosť. Lebo to dievča zomrelo kvôli mne. Hoci nechápem prečo? Veď sme sa ani nepoznala. Ona milovala toho Billa, z plagátov, ale ten zomrel s ňou. Koľko iných dievčat okrem nej zomrelo kvôli mne??? Možno veľa, možno bola jediná. Nechcem aby sa to viackrát opakovalo, keby tu bol aspoň Tom! Ale s tým sme sa posledné dni veľmi odcudzili. Nevedel ma pochopiť, že ma trápi jej smrť, keď som ju ani nepoznal. Pozrel som sa na list. Mám ho otvoriť??? Okrem jej listu som držal v ruke ešte jeden list. Bol adresovaný Tomovi. Konečne som nabral odvahu a otváram obálku. Pomaly vyťahujem list a začnem ho čítať: ,, Nikdy som s Tebou nehovorila, nikdy som sa Ťa nedotkla. Poznala som ťa len s TV a plagátov. No moje city boli k Tebe čisté a nefalšované. Nikto ma nechápal, ale ty by si ma určíte pochopil. Bol si moje všetko. Len kvôli Tebe som dýchala. Ty si bol môj vzduch. Moja zem i obloha. Všade kde som išla som cítila, že si so mnou. Len kvôli Tebe som žila. Keď čítaš tento list som určite už mŕtva, ale mne to nevadí. Vymením jediný pohľad do tvojich čokoládových očí za celý môj život. Dúfam, že sa mi toto moje malé prianie splnilo. Zaľúbila som sa do Teba, hneď na prvý krát a potom to už išlo. Keď som počula Tvoje pesničky bola som v siedmom nebi. Tvoj hlas bol očarujúci a jedinečný. Si môj anjel Bill, moja jediná láska. Počkám si na Teba v nebi, aby som sa mohla ešte raz z blízka pozrieť do Tvojich očí."
,,Marianni" zašepkal som jej krásne meno. Prečo??? Prečo si to tak ukončila? Asi si si myslela , že si Ťa nikdy nevšimnem. No teraz odchádzam aby si nemusela dlho čakať na pohľad do mojich očí. Keď sa za chvíľu stretneme, môžeš sa pozerať koľko chceš lebo navždy už bude spolu. Konečne spoznám dievča ktoré si kvôli mne vzalo život. ,,Marianni" ešte raz som zopakoval jej meno a postavil sa na kraj budovy. V jednej ruke pevne stlačím jej list a v druhej list adresovaný Tomovi. Padám. Už nič nevnímam, len to, ako sa vietor hrá s mojimi čiernymi vlasmi.
,,Pán Kaulitz, toto by ste si mali prečítať" vzal som list ktorý mi podával policajt. Nemôžem odtrhnúť zrak od Billovho mŕtveho tela. Čítam list, ktorý mi Bill zanechal:,,Tom, kde si bol keď som ťa najviac potreboval? Viem, že sme sa v posledných dňoch veľmi nezhodli a preto Ti nič nevyčítam. Chcem, aby si vedel, že som ťa mal veľmi rád a nikdy na Teba nezabudnem. Dúfam, že ani ty na mňa. Ale ďalej to nešlo. Som veľmi rád, že na Zemi som mohol žiť s takým úžasným človekom ako si ty. Nikdy by som nevymenil ani sekundu prežitú s Tebou. Zbohom Bratu!!!
Odišiel. Môj milovaný brat odišiel, ale život ide ďalej a ja viem, že sa ešte stretneme. Verím Bill, že tam kde si, si naozaj šťastný. Utriem si poslednú slzu, ešte raz sa pozriem na Billove mŕtve telo a odchádzam. No predtým než navždy opustím Tvoje telo chcem aby si vedel: ,,Bill nikdy na Teba nezabudnem a vždy budeš mať miesto v mojom srdci. Posledné dni ma veľmi mrzia. Viem, že si zomrel kvôli tom dievčaťu, ale bola to Tvoja voľbe. Ty dobre vieš, že celý život som stál po Tvojom boku a inak tomu nie je ani teraz. ZBOHOM" zašepkám do tmy a zanechávam Tvoje nevládne telo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
niektodobry
25. 6.júna 2008 13:18
Wau! Tak to je fakt dobré!! Super napísané, len dúfam, že sa to nestalo aj v skutočnosti! Super!
2
ako... príbeh by mohol byť veľmi fajn... ale tie mená si si fakt mohla odpustiť.
lebo takto som si musela celý čas búchať hlavu o stôl
lebo takto som si musela celý čas búchať hlavu o stôl
Napíš svoj komentár