Nebesa Tmavé bez zablesku luny
A na mieste, kde niet ľuskeho hlasu
V lese od strachu sa ti kolena trasú
A z nervózneho vrčania divej kuny

Útroby, ktoré v sebe hladáš
Z únavy a snahy dolu padáš
Tráva mäkká a mysel nevedomá
Na zem tvrdý pád tu prekoná

Zrazu čosi tmavé ti pri hlave skončí
Myslíš že ťa archaniel Gabrial zočí
Premýšlaš nad skutkami svojími
Aj tak vieš, že neskončíš medzi drahými

Zrazu vidíš temného tvora tvar
Rozpäté krídla a mocný krákavý hlas
Sleduješ co ten tvoj chce konať,
A zakusne do teba jak kebyze chce urvať klas...

Výkrik mocný vypustíš do vzduchu
A premýšlaš, kedy skončí ta beštia, v duchu
Zrazu havran zobe ďalej a ďalej
A premýšlaš aj nad tým, či máš po smrti nádej

Zrazu havral vzlietne nad tym torzom
Čo spravil užieranim z tela tvojho
Prebúdzaš sa v kaluži krvy
A dúfaš, že neprileti znova zobák jeho

Havran sa strmhlav pustil dole
A znova do tvojho tela kole
Kedy už príde to vyslobodenie od sveta
Keď každý iba uziera z tvojho tela

Príživník sa konečne nasýtil
A ty si svoj život rázom opustil
Čierny havran stúpol do neba
A spustí svoje temné krá krá.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  12. 7. 2011 20:10
toto vyzera na seriozne depky
Napíš svoj komentár