Oveľa viac sa začali zaujímať o život v meste. Lákala ich každá atrakcia, zábavka, ulička...
Zoznamovali sa s novými a novými ľuďmi, ktorí ich medzi seba prijali. Veľakrát sa medzi sebou rozprávali o problémoch, rodine, láske, škole a iných veciach. Cítili sa tam dobre, ba až príliš dobre.
Nechcelo sa im chodiť domov. No kde by prespali?
Tak sa nie dobrovoľne vracali domov.
Možno to bolo dobré, že nepoznali nočný život v meste. Pretože vtedy by z mesta určite odísť nechceli.
Rozprávali im o ňom iba kamaráti, ktorí bežne trávili večery v meste.
O každom jednom zážitku, o každom jednom úlete.
Chceli ostať v meste navždy. Presťahovať sa z ničoho do niečoho, čo bolo pre nich nové, veľkolepé, kde mali kamarátov, kopec zábavy a veľké možnosti.
Hovorili o tom rodičom, avšak tí v toho neboli priveľmi nadšení. Nechceli sa sťahovať niekde, kde je veľa ľudí, áut, budov a hluku. Deťom povedali razantné NIE pri rôznych otázkach týkajúcich sa sťahovania spojeného s mestom.
Večery trávené doma s rodinou mladým nevyhovovali. Nudili sa, nemali sa s rodičmi o čom rozprávať a rozmýšľali stále iba nad jedným, a to, čo práve teraz robia ich priatelia?
Nie na darmo sa hovorí že zakázané ovocie chutí najlepšie.
Je dobré ak rodičia zakazujú nové veci, ktoré ich tak lákajú?
Možno áno možno nie.
Všetko záleží od detí ako sa k tomu postavia.
Či porušia dôveru ktorú im rodičia dajú, alebo ju dodržia. Pretože v meste nie sú lén krásne a príjemné veci.
S mestom sa spája neviazaná zábava, alkohol...A to najmä v noci. Je na každom dieťati ako sa ku každej nástrahe postaví.
Aj keď každý z nás raz okúsi každý kúsok, ktorý život ponúka.
Nie je na tom nič zlé, pokiaľ sa z toho nestane rutina, ktorá sa vymyká spod kontroly, ktorá mladým dokonca vyhovuje. Teraz si nikto nekladie otázky do budúcna.
Žijeme pre daný moment. No mali by sme sa zamýšľať nad každým činom ktorý robíme. Na jeho následky a dôsledky, ktoré z každého nášho kroku vyplývajú.
Každá akcia vyvoláva rekciu.
A je otázne či reakcia je dobrá alebo zlá.
Ale čo je pre koho dobré a čo zlé?
Každý človek má hodnoty nastavené inak.
Keď sa tieto hodnoty nezhodujú, nastáva nepochopenie od okolia.
Okolie si vytvára názory na človeka len z toho čo počul čo videl, ale pri čom nebol.
V podstate na toho, ktorého ani nepozná.
Časom pri dôkladnejšom spoznaní tohto človeka, sa môžu názory a postoj celkom zmeniť.
Prečo si ľudia vytvárajú názory z ničoho?
Je to prvý dojem a to čo počuli od iných, ktorí to počuli od tých a tých?
Má dávať človek väčší význam prvému dojmu?
Myslím že každý jeden z nás sa zmýlil minimálne v jednom človeku.
Či už si myslel že je úžasný a po čase začal zisťovať aj jeho zlé vlastnosti, alebo to že si o niekom myslela že je zlý no práve po bližšom spoznaní a trávení viac času spolu zistí, že nakoniec majú veľa spoločného, a veľmi si rozumejú.
*toš vsio pre tento večer
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár