Živo si spomínam na jeden večer. Mala som narodeniny a boli sme si v malej pozliepanej partii sadnúť, v jednom nami vtedy obľúbenom podniku. Vtedy sme sa my dvaja konečne od rozchodu porozprávali o našich vzťahoch s inými. Páčilo sa ti jedno dievča. Dnes s ním už nejaký čas chodíš, no vtedy si mi rozprával, že asi to radšej necháš tak. Bál si sa diaľky medzi vami a možných komplikácií a ja som sa ti naozaj snažila, čo najlepšie pomôcť. No vedela som, že môj názor nie je dôležitý. V ten večer som prvýkrát pocítila strach. Bála som sa, že nás vzťah sa zmení, ak sa napriek obavám, ktoré si vtedy tak sebaisto zastával, rozhodneš predsa len zariskovať. Bola som hlúpa, keď som dúfala, že aj naďalej budeme vychádzať rovnako. Ale moja sebeckosť sa s opakom nevedela zmieriť.
V ten večer sme toho veľa vypili a ja som mala v istých chvíľach viac ako dosť. Chcela som sa ísť vonka vyvetrať a ty si sa ponúkol, že rád so mnou pôjdeš na čerstvý vzduch. Rozprávali sme sa. Tak ako sme to my dvaja vždy vedeli.
Bola mi zima a ty si ma objal. Tvoje objatie som ti opätovala. Naše hlasy stíchli a bolo počuť len náš dych a poryvy vetra. Padlo mi to dobre. Zahrial si ma, no dal si mi aj iný pocit. Cítila som bezpečie, istotu, že nie som sama, že si tu vždy ty. Po chvíľke ticha, sme sa posunuli do tieňa, objali sme sa a navzájom sme si vychutnávali vzájomnú prítomnosť. Prišlo nám to krátko, no v skutočnosti to bolo niečo vyše hodiny. Keď sme sa vrátili naspäť, mala som pocit, že som nanovo získala strateného priateľa. Sedeli sme vedľa seba, občas mi ma pohladil po chrbte a rozprávali sme o čom sme mohli.
O tri dni neskôr si začal chodiť s dievčaťom, o ktorom si tak váhal, váš vzťah zo dňa na deň vážnel.
Až časom som o tomto večeri nadobudla dojem, že bol len dlho plánovanou a odkladanou rozlúčkou, ktorú sme ani jeden nechceli podstúpiť, ale pre oboch to bolo a je to najlepšie. Ja aj ty sme v ten večer v tej tme nechali niečo cenné, čo nás zmenilo bez nášho vedomia ... toho druhého.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár