Odisiel si tak rychlo ako si prisiel, no teraz boli tvoje kroky este vahavejsie. Mozno si vtedy,ked si mi vravel zbohom vopred vedel, co spravis. Vedel si,ze pochybis a sklames moju doveru, ze porusis slub, ktory si mi dal,ktory si dal sebe samemu, ze v podstate sklames sam seba.

Ale bolo to spravne? Zivit marnu nadej? Nadej,ze je moznost navratu, tam kde sme zacali? Pocitit tu istu radost, ako ked sme sa prvykrat pobozkali? Nie,neda sa to, je to nenavratne prec. A ty tiez. Si vzdialeny stovky kilometrov daleko a ja tu sedim a rozmyslam ako vratit cas? Ako zabranit tvojmu odchodu? Ako zabudnut Na tie krasne chvile,co sme spolu prezili?Na chvile plne stasia ,na najkrajsich 5 mesiacov mojho zivota,na smiech, na dotyky a nadherne slova.Na lasku, ktora bola vtedy taka skutocna? Dnes je tu namiesto lasky len strach, hnev, zmatok, pochybnosti, smutok a nenavist. Nie,nenavist na teba, ale na mna,ze som taka bezbranna, ze ta tak milujem,ze som ta nechala ist, ze som ta nezastavila. Ze som nieco nespravila inak a nechala ta odist. Mozno by to teraz bolo inak.Mozno by sme boli spolu....Mozno by si ma neprestal lubit....mozno........



mal by si vediet,ako som sa vtedy citila......

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár