Tvoj odchod....:(

Pamätám sa,akoby to bol včera. Vošla som do izby a ty si tam bol. Pozeral si na mňa. Aj keď len kútikom oka, no ja som si to všimla. Zachytil si môj spýtavý pohlaď a podišiel si o kus bližšie. Cúvla som. Podišiel si ešte bližšie. To som už nezvládla, musela som ujsť. Celú tyždne som nemohla spávať. Musela som myslieť na teba. Vedela som, že by nám to spolu nemohli žiť v jednej domácnosti, tak som sa rozhodla to skončiť, kým to ešte nezačalo a pritom ti nespôsobiť veľkú bolesť.
Na další deň, bola to myslím sobota.Vošla som a vtedy som ťa zbadala ležať na zemi. Nejavil si známky života. Tvoje telo bolo divne pokrútené a tvojich osem nôch trčalo len tak do vzduchu. Bola som zmetená. Neznašala som pavúky, no na teba som si zvykla. Dodnes mam v rohu tvoju pavučinu a nikdy na teba nezabudnem......

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu