Šamorín

Sloh na slovenský jazyk

V Šamoríne bývam už od môjho narodenia. Toto mesto sa nachádza na západnej časti Slovenska, neďaleko Bratislavy. Pozvala som svoju kamarátku, aby som jej ukázala tie miesta, ktoré sa mi najviac páčia.
Jedno z mojich obľúbených miest je lesopark, ktorý nazývame Pomlé. Cez Pomlé vedie oblá cestička. Na okraji sú lavičky, kde si môžeme oddýchnuť a načúvať spievanie vtáčikov. V strede Pomlé môžeme zbadať novozrekonštruovaný amfiteáter rozprestierajúci sa pod malým kopcom. V letnom období tu zvyknú vystupovať rôzne hudobné a tanečné skupiny. Zvedavé nohy nás prinútili vojsť hlbšie do lesa s túžbou uvidieť nejaké zvieratá. Prechádzali sme sa úzkymi cestičkami, kde sme si okrem zelene mohli všimnúť aj odpadky na zemi. Pohľad na ne vo mne vzbudzoval veľký hnev. Ľudia by nemali znečisťovať prostredie a hlavne nie na takom krásnom mieste ako je toto. Vychádzajúc z Pomlé sa ponáhľame po pomlejskej ceste k zmrzlinárovi Jusufovi, ktorý robí podľa mňa najlepšiu zmrzlinu. Zmrzlina nám veľmi chutila a odtiaľ sme sa vybrali do stredu mesta, na námestie s obeliskom korunovania Panny Márie obkolesený parkom, ktorej stred tvorí malá fontána. Fontána nás tak očarila, že sme do nej skočili a hrali sa ako malé deti. Boli sme celé mokré, no oblečenie nám rýchlo uschlo, pretože nás salnko ohrievalo teplými slnečnými lúčmi a v povetrí vial ohrievajúci vánok. Katolícky kostol je veľmi dôležitým miestom v mojom živote, preto som sa rozhodla ho ukázať Niki. Veľmi sa jej páčil. Vychádzajúc z kostola náš zrak upútal pozornosť obchodík naproti. Prišli sme bližšie a obdivovali sme nádherné, moderné, svadobné šaty. Pri kostole sme stretli nášho dobrého pána farára, ktorého sme poprosili, či by nás nezobral hore do zvonice, odkiaľ je skvelý výhľad na celý Šamorín a okolie. Pán farár splnil náš sen. Zo zvonice som už len prstom ukazovala na všetky krásy nášho drahého Šamorína. Zbadali sme Základnú Školu Mateja Bela, Základnú Umeleckú Školu Štefana Nemétha- Šamorínskeho, Gymnázium Imre Madácha a iné. Za parkom sme si všimli pamätník Milana Rastislava Štefánika ktorý nám pripomína, že chodil v Šamoríne do základnej školy. Pomaly sa začalo stmievať. Horizont slnka sa sfarbil do červena a posledné slnečné paprsky sa odrážali na hladine Dunaja.
Po nezvyčajne krásnom západe slnka sme
sa rozlúčili a namierili sme svoju cestu domov. Mňa ešte postretlo malé prekvapenie. Stretla som malinkú, špinavú, vyhladovanú mačku. V Šamoríne by sa útulok veľmi hodil.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu