9:30 Ach, neviem zabudnúť na jeho jemné pery, láskavý dotyk... proste to nejde aj keby som chcela.
10:12 Vytiahla som si mobil a čítala som včerajšiu SMS-ku. Niečo mi v nej nesedelo.
„Betka, ja tomu nerozumiem, čo ti je? Nech je to akokoľvek, chcem ísť s tebou von a viem, že ty pôjdeš! Poznám ťa, Betka.. Cením si každú sekundu čo si so mnou. Prosím príď v utorok do Pomlé. Stretneme sa pri amfiteátri. Ahoj! “
Je tam presné miesto, ale kde ostal čas? Asi čakal, že mu včera odpíšem. Hm... Čo teraz? Tak som mu teda začala písať SMS-ku. „Ahoj, Marek. O koľkej sa stretneme?“ Ja viem.. trápna SMS ale jak som sa ho to mala spýtať? Ehmm... kašlem na to. Babi priveľmi zveličujú a všímajú si veci, ktoré by si chalani nevšimli. Tak to teda nechám tak. -Odoslané.-
10:16 Mobil vibruje. Samozrejme že Marek. „Pamätám si jak si sa minulé leto nestíhala pripraviť ani keď sme sa stretávali o tretej tak teda dneska o pol4. Dobre, moja?“
Haha ... Minulé leto to bolo skvelé. V Pomlé nikto nebol. Ľahli sme si vedľa seba do trávy. Vtedy som ešte nevedela, že ku mne Marek niečo cíti. Ktovie, či vtedy vôbec niečo cítil.
10:45 Idem si do kuchyne pre pitie. Pozriem sa na malú nástenku a v kalendári si všimnem, že mal Marek včera meniny.
-„Preboha!!!!“-moja častá reakcia, keď na niečo zabudnem. Bohužiaľ, občas aj na NIEKOHO.
-„Betka, čo je?“-spýta sa ma Vera nechápavo.
-„Včera bolo Mareka.“-
-„Viem. A?“-
-„Však... Vieš.. včera večer čo som išla von s tým pekným chalanom. To bol Marek. Dneska sa s ním mám stretnúť.“-
-„Jeej, vážne? Sranda...“-Vera sa na mňa milo usmieva.
-„Nie, nie. Toto nie je žiadna sranda. Sranda je hovno a toto je vážna vec! Čo mu mám dať? Vreckové som už minula, čiže mu nemôžem kúpiť žiadnu čokoládu.“-
-„Betka, však si vypýtaj od mamky vreckové na budúci mesiac. Alebo mu nedaj nič. Ver mi, on sa neurazí. Len mu popraj všetko najlepšie, daj mu pekné dve pusy na líce, alebo na pery a jemu to stačí.“-povzbudivo.
-„Vera, však ma poznáš. Ja mu MUSÍM niečo dať.“-
-„Veď mu aj dáš, pusu!“-Veronika, už trochu nervózne.
-„Ale ty to nechápeš.“-
-„Tak asi nie.“-Vyšla z kuchyne a namierila do kúpeľne.
11:20 Vera má pravdu. Poprajem mu všetko naj a dám mu pusu.
12:30 –„Betka, poď jesť!“-kričí mama.
-„Ale ja nie som hladná.“-
-„Nevadí. Poď!“-
-„Dobre..“-znechutene.
Ako vidím, moja mama nevie pochopiť, že nie som hladná. Nacpala do mňa plný tanier gulášu (ešte zo včera). Bol chutný, ale načo sa mám prejedať? Áchjo, myslím, že by som sa už mala pomaly pripraviť. Čiže... vlasy si nechám rozpustené. Dám si dlhé, zúžené, tmavomodré Amisu nohavice, nejaké H&M tričko s dlhým rukávom, aby mi nebola zima, na to bielu hip-hoperskú mikinu a čierne číňanky.
15:00 Vyrážam z domu, aby som nemeškala. Zas by ma Marek vysmial ...
15:30 Som tu. Som pri amfiteátri v Pomlé. Marek tu bol skôr. Keď som ho zbadala, srdce sa mi rozbúchalo, mala som chuť za ním bežať a objať ho, no neurobila som to. Pomaly som k nemu prikráčala. Pozerala som sa na zem. Cítila som sa trochu trápne po včerajšku, no on sa tváril ako keby sa nič nestalo. Ako som stála asi dva metre od neho, pozdravil sa mi:
-„Ahoj Betka“- prekrásne sa na mňa usmial.
-„Ahoj“- s úsmevom som sa pozdravila.
-„Ako vidím, stal sa zázrak. Nemeškáš!“- Pritisol ma k sebe, dal mi jemnú pusu na líce a objímal ma ďalej.
-„Ani nevieš aký som šťastný, že si prišla.“- Chytil ma za ruku a viedol ma po cestičke.
-„Marek, prepáč mi ten včerajšok, ale nevedela som ako...“-on mi skočil do reči:
-„Betka, neospravedlňuj sa mi. Čo bolo, bolo. Dnešok je dôležitý.“-
-„Tak teda dobre.“- zastavila som sa a otočila som sa k nemu. Chytila som ho za pravú ruku a povedala som:
-„Marek, síce si mal meniny včera, ale aj tak ti chcem popriať všetko najlepšie, nech sa ti darí v škole, aby ťa obklopovali len dobrí ľudia, aby sa ti splnili všetky tvoje sny.“- objala som ho a dala som mu pusu na pery. Takú, akú mi dal on včera.
-„Moja, ďakujem! Jeden sen sa mi práve plní.“- pobozkal ma.
17:00 Sadáme si do altánku. Držíme sa za ruky. Zaľúbene na seba hľadíme. Prichádza ďalší bozk a s ním aj dlhoočakávaná otázka: „Betka, láska, milujem ťa. Už včera som sa ťa to chcel opýtať, ale... veď ty vieš... Budeme spolu chodiť?“
-„Môžeme to skúsiť.“- s úsmevom som mu odpovedala.
-„To je ako áno?“-
-„Jasné!!“- bozk..- „Čo iné by som ti mohla odpovedať?“
Šťastne si povzdychol. -„Láska, som šťastný a sľubujem, že aj teba urobím šťastnou a pokúsim sa ťa nesklamať.“-¬uistil ma..
-„Ja som šťastná už teraz.“-
18:10 Naše objatie prerušilo vibrovanie telefónu.
-„Nezdvihnem to..“- celkom rozhodnutá som mu to povedala...¬
-„Ty trubka.“- usmial sa na mňa...
18:18 Mobil znova vibruje.
-„Betka, je načase to zdvihnúť..“-
-„Dobre, dobre...“-
Vyťahujem mobil z vrecka. Pozriem sa kto volá... Mama????... Oups... to bude problém.
-„Áno mami?“-
-„Betka kde si?“-
-„Vonku, prečo? Chýbam ti?“- smiech..
-„Si si vedomá koľko je hodín?!“-rýchlo som sa pozrela... ehmm..
-„Je 18:19...“-
-„To znamená, že si mala byť už dávno doma!“-
-„Ale ja som si myslela, že môžem byť vonku do pol7.“-
-„Áno, keď nemáš nasledujúci deň školu!“-
-„Dobre... už idem...“-
píp-píp-píp
18:20 -„Betka, to kvôli mne?“-
-„Nie zlatko... To preto, lebo som sprostá a zabudla som, že je zajtra škola, čiže som zabudla aj na to, že musím byť doma o šiestej...“-
-„Nie si sprostá... Každý zabúda a na školu už dvojnásobne.“-
-„Tiež pravda..“-
Zasmiali sme sa...
-„Láska, odprevadím ťa?“-
-„Jasné. Budem rada, ale radšej nie až po dom, lebo sa mi nechce s mamou riešiť ešte aj s kým som bola...“-
-„Dobre moja, chápem.“-
18:35 Vchádzam do domu. S mamou som sa o tom ešte porozprávala. Skoro mi dala zaracha. Ona mi vkuse pokazí záver dňa! Pri tom dnešný deň bol taký úžasný.
Teším sa, že sme sa dali dokopi s Marekom. Som doňho zaľúbená
Ak vás zaujal tento článok a chcete byt informovaní medzi prvými o nových častiach STANTE SA MOJIM FANÚŠIKOM
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
veroniques
27. 4.apríla 2011 17:35
Ja ti to tak prajem
Napíš svoj komentár