Niečo pred vyše rokom som sem pridala blog o tom, ako sa moja mama postavila voči mne. Prešiel rok a postupne prichádzam nato, že bola vlastne na mojej strane, respektíve chcela dobré len pre mňa.

Dala som sa dokopy s predošlým partnerom, zo začiatku bolo všetko OK, no po pár mesiacoch som mala zákaz nosiť ho domov, mala som stanovené "vychádzky" a tak podobne. Bolo to z môjho pohľadu trápne, ponižujúce a pravdupovediac, nechápala som prečo len tak z ničoho nič.

Vlani v lete som toho začala mať tak akurát dosť. Ani nie toho "obmedzovania" z maminej strany, ale skôr toho, že partner sa k tomu staval takým štýlom, že "veď sa môžeš nasťahovať ku mne, keď ťa mama neznáša". Prestal ma baviť fakt, že aj keď som potrebovala vyriešiť problém, tak on sa k tomu postavil slovami "ja neviem ako to riešiť, ale ty to určite zvládneš". Keď vám dospelý chlap odpovie na 99% otázok takýmto štýlom.. no neviem, či by som si vedela predstaviť to, že by som ho mala vedľa seba večne.

Bodku za všetkým dal asi tým, že mu začalo vadiť to, že som chodila vonku s chalanmi zo školy. Končili sme tretí ročník, zozbierali sme sa síce malá, ale slušná partička a bakalárky sme písali "spolu". Už keď som mu oznamovala, že idem s nimi sadnúť, aby sme si dokončovali tie posledné detaily, tak sa na mňa osopil "to radšej uprednostníš svojich spolužiakov než mňa?" (Pritom on si na mňa našiel čas max. raz za týždeň/dva.).

Vtedy si moje podvedomie zrejme povedalo, že stačilo. Vynadala som mu, pohádali sme sa a za týždeň za mnou prišiel doliezať, že on to tak nemyslel a tak podobne. Ťahali sme to spolu ešte taký polrok, nastúpila som do práce a opäť nastal rovnaký problém. Že si naňho nenájdem čas, že som radšej v robote, že som radšej na káve s priateľmi,...
Môj pohár trpezlivosti v tom okamihu pretiekol.
Za tie tri roky som sa zmenila na nepoznanie. Bola som podráždená, nekomunikatívna, nespoločenská, dosť som pri ňom schudla. Nevidela som, že ma chce "preformovať" tak, aby som vyhovovala iba jemu. Ale bola som zaslepená, nevidela som to...

Zhruba mesiac po rozchode som začala postupne otvárať oči. Našla som si nového (staronového) kamoša. Vypočul ma, ťahal ma von.. jednoducho nedopustil, aby som sa nudila. "Vrátil ma späť do života", začo mu dodnes ďakujem nielen ja, ale aj moji rodičia.

Zas a znova sa mi len potvrdilo, že moja mama chcela pre mňa len to najlepšie. Nesprávala som sa fér, bola som hnusná a strašne to ľutujem.
Prepáč mami, ľúbim ťa.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
willbebetter  5. 6. 2015 16:23
Mamky vzdy vedia
Napíš svoj komentár