Chlapci išli už vo štvrtok, my dve s mamou sme plánovali piatok. Hodila som po nej psie očká, a tak som nemusela v piatok do školy.
Doobedu sme sa pobalili, dali sme sprchu a mohlo sa vyraziť. Fifi bola naložená poriadne . Bolo neskutočne horúco, cesta bola v tomto počasí nekonečná. Kým sme došli do cieľa, kúpali sme sa vo vlastnej šťave.
Našich sme našli veľmi rýchlo. Zložili sa tak kde pred dvomi rokmi. Odstavili sme auto a prešli sme sa k stanu. Z jednej strany bol Jožko Šorman, z druhej Andrišekovci. Naši nacvičovali niečo nad motorom, zvyšok sa opekal na slnku. Podebatovali sme, pobrali sme ocove a Vojtove veci a išli sme sa zložiť na ubytko.
Vyložili sme veci z auta, ja som si okamžite prehodila tričko, keďže to, v ktorom som prišla bolo úplne mokré, a mohli sme sa vrátiť naspäť. Otec zohnal označenie pre doprovodné vozidlo, tak sme Fifi mohli odparkovať rovno pri karavane.
Skočili sme kúpiť kofolu a ja som si dala prieskumnú prechádzku po depe. Veď treba pozisťovať, kto sa kde nachádza .
Vrátila som sa k našim, a čo nevidím - Marek umýva kolesá z kilečka. Historický okamih !
Debatovali sme do neskorého večera, až sme sa odhodlali ísť na ubytko. Ja som si dala sprchu a rovno do postele, zvyšok ešte debatoval a nalievali do seba chlast .
Sobota ráno... pre niektorých ťažké ráno . Prišli sme do depa, pripravili auto a išli sme na štart. Prvý tréning zbehol bez problémov; dosť rýchlo. Druhý tréning sme sledovali len v priestore pri štarte. Stála tam skupinka asi piatich chalanov. Takých, ktorí doma nerobia nič iné len drtia hry podobné NFS . Fffffffffúúú, no počúvať ich odborné názory, prečo nejde auto tak ako má... mali sme sa na čom zabávať
Tréningy sa skončili, mali sme tak dve hodinky do začiatku ostrých jázd. Poflakovalal som sa po depe, keďže ma nič rozumnejšie nenapadlo.
Na ostrú som išla na štart. Začínalo popŕchať, tak nikomu inému sa ísť nechcelo. Vytrepala som sa do prvej zákruty; odtiaľ je skvelý výhľad.
Začala jazda, začalo liať . Do konca tejto jazdy som bola mokrá ako myš. No, bol na mňa určite skvelý pohľad . Na druhú jazdu som ani nešla, radšej som sa zohrievala v karavane. O siedmej vyhodnotenie a poďme na ubytko.
Nedeľa. Počasie bolo chladné, ale aspoň nelialo. Zohriať motor a môže sa ísť na tréning.
Prvý tréning... druhý... a blížil sa začiatok nedeľných ostrých jázd. Na prvej som bola v "slávnej" prvej zákrute. Išla som len kvôli ťahačom a Máriovi .
Skončila sa prvá ostrá, kontrola motora a Mário mohol ísť na druhú.
My sme pomaly začali baliť veci do karavanu, do auta...
Našťastie, UP-čko v Dobšinej netrvá dlho, takže pretekári boli do hodinky a pol naspäť v depe. Prehodili sme kolesá a mohli sme čakať na odťahovku. Otec ostal s Vojtom pri aute, my sme išli na vyhodnotenie.
Keď sme sa vrátili, kilečko bolo už na odťahovke, karavan pripravený. Mohli sme vyraziť domov.
Celý rok som sa tešila na tento víkend, a tak rýchlo to zbehlo. Teším sa zase o rok
..ďalší pretek Pezinská Baba o mesiac
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár