Od malička som bola milovníčkou áut a všetkého okolo nich. Náhoda je blbec, a v roku 2007 navštívila aj mňa s možnosťou zúčastňovať sa pretekov do vrchu. Bol to celkom iný svet, pre mňa to bol víkendový relax. Mnoho zážitkov, nových ľudí, spomienok. V tom okamihu som si myslela, že lepšia možnosť sa mi už nenaskytne. Bola som v Dobšinej, Brezne, Ústí nad Orlicí a samozrejme aj na Jahodnej. Partia, s ktorou som chodila bola super, vždy sme sa dobre zabavili.
Avšak nič netrvá večne (ani dobré vzťahy) a tak som "svoj" posledný pretek absolvovala na Moris Cup-e v roku 2012. Zo začiatku mi to bolo ľúto...strašne... stále som sledovala kalendáre pretekov, vracala som sa spomienkami na tie prípravy a všetko okolo toho.
Predstava leta bez pretekov vyvolávala vo mne divné pocity. Avšak našla som si brigádu, priateľa a zmierila som sa s tým, že podobné akcie už neabsolvujem.
Prišiel tretí ročník výšky, náhoda išla zase okolo mňa a ponúkla mi zúčastniť sa pretekov opäť, avšak tentoraz ako organizátor. Veď prečo nie, ďalšia skúsenosť.
Prvým takým pretekom pre mňa bolo Rally Košice 2014. Nemala som ani len kúsok predstavy, čo ma tam čaká, ale tešila som sa. Prišiel deň D, a začal sa trojdňový skorý ranný budíčkový špeciál. Dostala som sa do servisu, mali sme na starosti usmerniť jednotlivé posádky na ich vyhradené miesto a ja som ako bonus dostala na starosť komunikáciu s maďarskými posádkami. Bola to sranda, môžem povedať, že som sa s tým celkom zžila. S vedúcim servisu sme sa naladili na rovnakú vlnu veľmi rýchlo, strašne som si užila ten víkend.
Avšak bol to posledný pretek sezóny... Nič to.. s bandou, ktorá to organizovala som ostala v kontakte.
Prišla jar, blížili sa mi termín odovzdania bakalárky a samozrejme aj termín Rally Prešov. A mne zasvietila správa...správa, na ktorú som čakala od predošlej jesene
Tentokrát sa išlo na 4 dni. Vo štvrtok sme išli len poobede, keďže sme potrebovali len vyznačiť miesta pre jednotlivé posádky (ďalší nový zážitok pre mňa ). A začal sa ďalší maratón skorého vstávania a neskorého príchodu do postele. Boli sme v trošku inej zostave ako v Košiciach, počasie nám tiež veľmi neprialo, ale bol to opäť víkend, ktorý som zaradila medzi tie nezabudnuteľné .
Mesiac po Prešove, týždeň pred štátnicami mala termín Jahodná. Zo začiatku som si myslela, že to odmietnem kvôli príprave na štátnice, ale nakoniec som dostala zdravý rozum a išla som Tentokrát sme mali na starosti okrem servisu aj uzavreté parkovisko. Banda sme boli rovnaká ako v Prešove, doplnená o organizátorov "staršej gardy". Keďže som bola zvyknutá na "kopce" z pohľadu člena v tíme, opäť to bol nový zážitok.
Netradične, v auguste, sa konalo Rally Košice. Naplánovaný odchod na dovolenku som po zasadnutí "rodinnej rady" presunula o 2 dni neskôr, aby som sa mohla zúčastniť. Keďže sa menilo miesto servisu, očakávali sme chaos..a keďže sme dostali na starosť aj všetky maďarské posádky a ja som bola jediným tlmočníkom, mala som taktiež zmiešané pocity. ALE zvládli sme to na jedničku, aj napriek drobným "problémom" počas celého víkendu.
Zas a znova som mohla skonštatovať len, že "banda, bolo s vami super"
Myslela som, že pre tento rok to bude posledný pretek, ale nechala som sa nahovoriť aj na Myslavský kopec. Amatérsky pretek, sponzorovaný nemenovanou firmou, ktorú by som najradšej ani nevidela.. Ale nechala som sa nahovoriť. Na tom preteku som videla/počula/cítila rozdiel medzi amatérskymi pretekmi a medzi pretekmi organizované autoklubom. Ale veď, ďalšia skúsenosť do vrecka
Po Myslave prišla ponuka zúčastniť sa ISDE 2015. Priznám sa, motorky v obľube nemám, ale chcela som vidieť čo je to zač. Tak som išla. Zo 6tich dní, som bola síce len 4, ale táto akcia ma nezaujala. Hold, nemusí sa mi všetko páčiť.
Keďže evidentne tohtoročná "naša" sezóna skončila, mohla som "zhodnotiť" celý rok. Je to iné, zúčastniť sa preteku ako "neviditeľná osoba" (keďže organizátori v servise sú neviditeľnou súčasťou tohto ošiaľu)...je to iné, ale je to fajn..aj napriek tomu, že skoré ranné vstávanie a neskoré návštevy postele nie sú práve to, čo mám v láske; že naťahovanie sa s poniektorými mudrlantmi nemá konca kraja; že pri problémoch v servise nás raditeľstvo zdrbe pod čiernu zem a že po ukončení pretekárskeho víkendu pozerajúc sa na baliace sa posádky si vždy poviem, že niet krajšieho pohľadu, zakaždým sa teším, neviem sa dočkať kedy "spáchame" novú akciu.
Takže aj napriek tomu, že sme kopce skončili asi po piatich rokoch, môžem povedať, že motošport si ku mne cestu aj tak našiel
...a to je ten pocit....pocit, že sa vám pomaličky napĺňajú sny
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
16. 9.sept. 2015 16:29
jeej to je super ze takto zijes svoj sen
Napíš svoj komentár