Čo priniesol pondelok alebo ako som sa silno-presilno snažila ochorieť

Nebudem zbytočne obkecávať... Jednoducho som nemala najmenšiu chuť ísť do školy(žeby to bolo tými 2 testami na ktoré som sa síce pokúšala učiť, ale nešlo to? hmm nie, to určite nie) A dokonca vo štvrtok máme voľno, a v stredu sa skoro neučíme! Totálne zbytočný týždeň.

Tak teda začala akcia s krycím názvom čučoriedka. Proste čučoriedka, neriešte.

Naplnila som mikroténový sáčok ľadovou vodou, ľahla si na posteľ a priložila k hrdlu. Ten šok! Fuj, takáááá zima. Ale šak ide o dobrú vec, tak som musela vydržať. Keď sa voda začala oteplovať, dala som to mrazničky.

Medzitým so stiahla radiátor na nulu(za normálnych okolností je nastavený na 4 paličky!!! čiže si to viete predstaviť: takááá zima) a ešte som otvorila okno, že nech sa „vyvetrá“. Uhm. Vetralo o 100/6.

Stále mi bolo málo, tak som si vyzula ponožky – ja, nanuk v životnej veľkosti – a odcupitala kuknúť do mrazničky či sa mi vodička ochladila. Vtedy to prišlo. Uvidela som zmrzlinu! Lenže som si z nej nemohla dať, lebo náhodou som o nej vedela že tam stojí už pomaly 2 mesiace a ja salmonelu riskovať nemienim, raz mi bohate stačilo. Ale pripomenulo mi to, že máme také srandičky – ono to je tekutina v sáčku, keď sa to dá do mrazničky tak sa z toho spraví nanuk(vďaka oci, ty vždy vieš čo kúpiť). Nuž som zobrala rovno tri a šup ich tam.

Zatiaľ som vytiahla tu omrznutú vodu a zase si ju poprikladala na krk. Všetko išlo ako po masle, až som sa sama čudovala. Keď mi už bola na krk takáááá zima, prišiel na mňa hlad tak som si spravila cereálie s mliekom. Ľadovým mliekom. No ale aká som bola so sebou spokojná!

O cca hodinu som vytiahla z mrazáku prvý nanuk. Dobrý bol. Po ňom mi jaksi vysmädlo, tak som to zapila dobrou bublinkovou kolou. A potom ďalší nanuk. Aj ten bol dobrý. Nevedela som, čo viac môžem spraviť, aby som nachytala nejaké to červené hrdlo(ja viem, že som brzda, chorá šibnutá atď. ale mne sa do tej školy fakt nechcelo, a nebudem si predsa namáčať ruku do octu aby som si ju potom zlomila... zas až taká pridrbaná nie som). Mama sa už medzitým vrátila z roboty a to sa už nedalo nič robiť.

Tak som sa šla umyť, spraviť všetko potrebné a zaľahla s dobrým pocitom, že sa ráno zobudím so škrabaním v hrdle(totiž, moja doktorka potrebuje vidieť zapálené hrdlo a vypíše ma).

Ráno som sa však zobudila a bola som úplne v pohode. Zdravá. Asi 10 minút som naštvaná ležala v posteli. Ani za svet ma nehlo, aby som sa začala chystať do školy. Niééé, to nie, nešaškovala som deň predtým len tak prenič zanič. Vtedy začal plán B s krycím názvom... plán bé.

Nebolo ťažké nahovoriť mame ako mi je zle, že nemôžem ísť do školy. Poslala ma za obvodnou. V čakárni som sedela asi hodinu a pol obklopená hyperaktívnymi deckami(človek by povedal že aspoň keď sú choré sa skľudnia) ktoré ma nútili vypiť imaginárnu šálku čaju, no čo som mala robiť? Nasilu som sa vyškerila a jak najväčší jebo sa tvárila že pijem čajík. Hej, ešte tam bol taký asi 4-ročný krpec, ktorý behal po čakárni a vykrikoval: „Zničím tvoju galaxiu!“ Prisámbohu že ja som ako dieťa bola normálna.

No nič, keď ma konečne vzala, s tým, že mi je zle od rána, ma vyšetrila a z rozboru môjho moču(sry že také nechutnosti, ale tak čo, všetci vieme jak sa to robí, DNA by mi kvôli tomu isto nebrala) zistila, že mám asi podráždený žalúdok(pričom mi nič nebolo).

Tak ma teda vypísla do stredy. Čiže do školy sa dostanem až v piatok. Nakoniec to predsa len má happyend. Aspoň sa stihnem naučiť tú debilnú fyziku.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu