Úrazy môjho života ktoré ma nanetrvalo poznačili, aj keď ten nehet mi úspešne dorástol

1.) „Ha!“ povedal chlapec a hodil mi kameň do oka, na ktoré som potom celý deň nevidela.

2.) Ja: ležím na koberci
bratranec: dvihne ťažké železo, príde ku mne a drží ho rovno nad mojou hlavou
Ja: „Dodo čo robíš, pusti to!“
bratranec: poslúchne

3.) Kamoška dostala nový bicykel, reku, zvezieme sa. Ona riadi, zrazu balancujeme a škaredo padáme. Ona si oškrela koleno, mne odpadol nehet na pravej ruke. Celý. Dosť dlho a bolestivo trvalo, kým mi dorástol.

4.) Hodina telesnej výchovy: hráme basketbal, spolužiak sa na telocvikárovo „Paľo prihraj niekomu!“ prudko otočí a šmarí mi loptu do ksichtu.

5.) Sme na návšteve u príbuzných, majú taký sympatický malý stojan z bieleho skla. Ja ako malé neskúsené asi 6-ročné dieťa si naň sadám a, čuduj sa svete, on praskol a porezal mi zadok. A potom mi ho teta dezinfikovala za asistencie pohľadov celej rodiny. Môj zadok! Tak tu kotví moja trauma a všetky komplexy.

6.) Idem si tak po dvore u babky a zrazu šplech! Niečo mi pristálo na hlave. Okakal ma vtáčik(no čo, nie je to úraz ale som si na to akurát spomenula.. a aj tak, radšej keby mi tehla na hlavu spadla a otras mozgu, než že ma OSERE VTÁČIK. také ponižujúce)

7.) Najposlednejší taký závažnejší, keď som nedávno neodhadla svoje možnosti a po havárii so sprostým modrooveralovým zadubencom som si zlomila ruku.

8.) Ešte za detských čias, keď sme bývali v dome, mi otec zostrojil hojdačku z detskej autosedačky. Áno presne tak, autosedačky, to je jedno, bolo to dávno, odvtedy už vyrástol a poučil sa, že autosedačky sa volajú autosedačky pretože patria do auta a nie na stromy. Totižto mi ju pripevnil o veľkú čerešňu(alebo jabloň neviem, kto si to má pamätať) a hoojdal a hooojdal, až kým sa to neurvalo a ja aj s celou autosedačkou som ho riadnou šupou neprivalila k zemi až som sa bála, že sa zo mňa stala sirota.

9.) Na toto si živo pamätám. Tiež to bolo dávnejšie. Hrali sme nejakú loptovú hru, ja som sa prikradla ku kamarátovi zozadu a vytrhla som mu loptu z ruku. Potom som s hlasným HAHAHAHAHAHA! utekala čo najďalej a asi z toľkej eufórie z úlovku som sa potkla a vybila si tri zuby.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu