Občas im naozaj závidím ich herecký talent. Ale k veci...
Dnes som si bola kúpiť botasky a v obchode som bola svedkom veľmi zaujímavej scénky. Boli tam dvaja čokoládkoví chalani... medzi nami, ten starší bol na zjedenie...fakt ako pochúťková čokoláda Zora, arašidová. Hech, nie že by som tú úžasnú pochúťku milovala.
Ale k veci.
Tí chalani sa prechádzali po obchode, pristavili sa pri každom regáli a brali tovar do rúk. Rozprávali sa v čokoládčine, takže som rozumela len (fuuu dik more). Obzreli sa, pozreli na seba a vrátili tovar na miesto. Keď celý obchod obišli trikrát, jedna z predavačiek už to nevydržala a na mládenčekov sa oborila... Už mi idete na nervy! Čo tu stále chodíte dokola a všetko si obzeráte? !
Ten na zjedenie jej smelo odvrkol: Nato je obchod, aby sme obzerali veci, nie?
Aby sme si... Ozval sa moje idiotské skoro dvojča, ale hneď stíchol lebo som mu s botaskou, ktorú som práve skúšala uštedrila poriadny kopanec do členka.
Hej, ale poriadni ľudia si ten tovar pozerajú lebo si niečo chcú kúpiť a vy dvaja evidentne nemáte záujem si niečo kupovať. Nedala sa predavačka a prebodávala mládenčekov vražedným pohľadom.
A kto povedal, že musíme niečo kúpiť? ! Zvýšil hlas aj arašidová Zora. Ten druhý ho štuchol do boku a niečo mu v čokoládčine povedal. Načo ten si vložil pár sivých ponožiek, ktoré držal v ruke do vrecka a urazene začal... Poďme odtiaľto preč lebo tu si slušných ľudí nevážia! Ten druhý sa uškrnul a horlivo mu prikyvoval: Poďme z takého podradného obchodu preč! Nech sa zadusia s tými vecami! A nadávajúc opustili obchod.
My s kamošom sme vyhúkane pozreli na seba, že predavačka sa ani nesnažila zabrániť tomu, aby tie ponožky zobral.
O 20 minút sme ich videli na námestí, na lavičke ako si s rehotom delili ukradnuté veci a neboli to len ponožky.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
3
Hech iba som ho chcel opravit, ze sa nehovori obzerat veci, ale obzerat si veci
A tak silno si ma kopnut nemusela...
A tak silno si ma kopnut nemusela...
4
Hech oni to tak robia kym sa niekoho nezlaknu a potom radsej rychlo vzduchnu.
Napíš svoj komentár
aj ja viem jednu story:
na archeológii kedysi pracovali pri čokoládovej osade. Aby si nemuseli pracovné nástroje brať so sebou furt, postavili si malý "záhradný" domček. Keď však o pár týždňov prišli, nič tam nebolo a okno bolo rozbité, dvere vypáčené. Majú takí systém, že najprv vybijú okno a keď to nikto do pár dní neopraví, je to akoby opustené a šup ho po nástroje. Lenže šéf archeológov narukoval do Čokoládkova a všetci pekne krásne všetko vrátili. Napriek tomu sa však už búdka nepoužívala.
Koniec realistickej rozprávky