Svetlana ich zaviedla do toho podniku, kde si dala predchádzajúci deň zmrzlinový pohár. „A on tu bude tiež?“ Spýtala sa Žaneta. „Ako to mám vedieť? Ja som si prišla dať zmrzlinu a nie sledovať vášho miláčika. Možno, že oni išli do kŕčmi, a možno, že sú tu.“ Hovorila Svetlana so smiechom, lebo ich práve zbadala.
Neboli tam len oni, bolo tam aj niekoľko dievčat a chlapcov od nich. Boli tam aj Martin s Rasťom a Ľubošom, chalani z ich skupiny. Len čo zbadali Svetlanu hneď jej zakývali, aby išla k nim. „Tak baby, váš miláčik je tu, ja vás teraz opustím.“ Povedala a zamierila k chalanom. Žaneta s Ivonou, chvíľu nerozhodne stáli, potom zamierili k stolu, kde sedel Filip s kamošmi.
„Idú sem tvoje zbožňovateľky.“ Zašepkal Robo Filipovi do ucha. Filip sa obzrel a zamračil sa. Nie len kvôli tým dvom kozám, ale pri jednom stole, zbadal Svetlanu s chalanmi a to ho naštvalo. „To ani tu mi nedajú pokoj!“ Povedal mrzuto a odvrátil hlavu.
„Ó, aj strieborný vodopád je tu, ale ona má spoločnosť!“ Zvolal Robo, lebo až teraz zbadal Svetlanu. Maroš sa tam pozrel. „Má právo chodiť von s kým chce.“ Povedal smutne a odvrátil hlavu.
„Ahojte chlapci! Môžeme si k vám prisadnúť?“ Usmievali sa tie dve, od ucha k uchu. „Jasné, len si sadnite miesta je tu dosť!“ Škeril sa Robo. Dievčatá si sadli. „A krásne slečny, prečo nesprevádzajú svoju kamarátku?“ Opýtal sa Filip posmešne. „Och, my sa s takými pubertiakmi nekamarátime. To iba Svetlana si rozumie s takými deťmi!“ Povzdychla si Ivona. Robo sa nezdržal a nahlas sa rozosmial. Prekvapene na neho pozrela. „Má právo, vyberať si kamošov, akí sa jej páčia!“ Bránila ju, lebo ju mala rada. „Nehnevaj sa, ale na deti vyzerajú príliš dospelo!“ Povedal Robo so smiechom. „Ahá...“ Zasmiala sa aj Ivona.
Svetlana s chalanmi sa dobre bavili, čo štvalo hlavne Filipa. Chalani sa jej zložili na obrovský zmrzlinový pohár s jahodami a so šľahačkou a Svetlana sa z toho náramne tešila. Smiala sa, ako malé dieťa. „Taká si krásna, keď sa takto smeješ.“ Povedal jej Martin so smiechom. „Má pravdu, vyzeráš, ako malé, rozkošné dievčatko.“ Dodal Ľuboš. „Môžem ti dať pusu?“ Opýtal sa Rasťo šibalsky. Svetlana sa rozosmiala ešte viac. „Môžete mi dať pusu všetci traja, ale iba na líčko!“ Odvetila a nastavila im líce. Maroš, ktorý ich pozoroval zosmutnel ešte viac. Filip si to všimol a obzrel sa. „To kvôli tomu si smutný? Veď sa hrajú, ako malé detičky.“ Povedal, horko-ťažko zakrývajúc mrzutosť.
Po pol hodine prišla Svetlana s chalanmi k ich stolu. Maroš s Robom sa potešili, ale Filip sa na ňu ani nepozrel. „Ahojte!“ Pozdravili všetci štyria naraz. „Nebudeme vás rušiť, iba som prišla oznámiť dievčatám, že odchádzam s chalanmi.“ Povedala veselo. Ani nepočkala na odpoveď a už ju nebolo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
melanie
24. 1.januára 2008 18:28
lubi sa mi tooooooooo..
2
ou sit, uz sa to zacina zamotavat teraz kazdy ziarli na kazdeho jake intrigy a pletky, uz sa mi to zacina lubit
Napíš svoj komentár