Keď vyšli na dvor, hneď k nim pribehli Svetlanini chlapci. „Práve sme vás chceli ísť pohľadať...“ Spustil Rasťo, ale Filip ho zastavil. „Teraz nie! O chvíľu začnú preteky a vi sa musíte postaviť na štart. Porozprávame sa potom.“ Všetci traja pozreli na Svetlanu. „Žaneta nás videla, ostatné vám poviem potom.“ Usmiala sa a odišla na svoje miesto. „Potom sa pozhovárame, teraz už choďte!“ Zopakoval Filip a pobral sa za ňou.
Počas pretekov, si dobre všímali Žanetu. Ani jednému z nich neušlo, že je krajne rozrušená a stráca kontrolu nad koňom. „Takto skončí, ako posledná.“ Povzdychla si Svetlana smutne. Filip s Marošom, na ňu začudovane pozreli. „Ty, ju ešte ľutuješ?“ Nechápavo krútil hlavou Maroš. „Miláčik môj! Ona si tvoju ľútosť nezaslúži.“ Povedal Filip a nežne si ju privinul. „Pozrite sa, Ivona sa dostáva do vedenia! Dotoho, Ivona – dotoho, Ivona!“ Kričal Robo, celý naradostený. Svetlana v momente zabudla na Žanetu a sústredila sa na Ivonu. „Tá Ivona, je naozaj šikovná.“ Usmiala sa a začala ju povzbudzovať: „Ivona, dotoho – Ivona, dotoho!“ Kričala spolu s Robom. Chvíľu síce Ivona viedla, ale preteky nakoniec vyhral Rasťo. „To nevadí, veď aj tretie miesto je dobré!“ Smial sa Robo a utekal za Ivonou. Aj Svetlana sa náramne tešila, veď predsa vyhral jej chlapec. Chytila Filipa za ruku a ťahala ho za sebou. „Poď miláčik, ideme za nimi!“ Filip sa tešil z jej radosti a bol rovnako veselý, ako ona. Držiac sa za ruky, sa ponáhľali za Rasťom a ostatnými. „Kto by si to bol pomyslel, že preteky vyhrá tento bláznivý chalan...“ Smiala sa Svetlana, objímajúc Rasťa. „A čo ja, zo mňa sa netešíš?! Veď som skončil druhý!“ Ozval sa Martin s ukrivdenou tvárou. „Poď sem, ty môj hlupáčik!“ Pustila Rasťa a objala ho. „To vieš, že mám z teba radosť a aj z Ľuboša, aj keď skončil až za Ivonkou.“ Povedala so smiechom a išla objať aj jeho. „Zagratulujete aj mne?“ Zvolala Ivona so smiechom, za ich chrbtami. Svetlana sa otočila a naradostene jej skočila okolo krku. „Máš bronz, to je veľmi dobré! Gratulujem ti, mám z teba obrovskú radosť!“ „Tú veľkú vázu síce nemám, ale aj tá menšia je veľmi pekná.“ Smiala sa Ivona nežne ju objímajúc. O chvíľu za nimi prišli, Maroš s Ivicou a gratuláciám nebolo konca-kraja. Veselo sa bavili v tieni košatých stromov a na Žanetu úplne zabudli.
Keď sa po hodine vrátili dnu na obed, Maroš si spomenul na príhodu so Žanetou. Poviete Žanete pravdu?“ Opýtal sa nečakane, pozrúc na Svetlanu vo Filipovom objatí. „Nie je až taká hlúpa, aby to nepochopila aj sama.“ Odvetil Filip a tvár sa mu zamračila. „Čo sa vlastne stalo?“ Spýtala sa Ivona hľadiac, raz na Svetlanu, raz na Filipa. „Tá bláznivá nás videla, ako sme sa bozkávali na chodbe.“ Usmial sa Filip a pobozkal Svetlanu. „Mali by ste jej to vysvetliť, aby... ale veď to je jedno, ona aj tak nebude chcieť počúvať!“ Trpko si vzdychla a oprela sa o Roba. „Po obede sa s ňou porozprávame. Buď pokojná!“ Upokojovala ju Svetlana milo. „Tak dobre Svetlanka, ale maj sa na pozore!“ Prikývla a viac Žanetu nespomenula.
Keď vošli do jedálne, Žaneta už sedela pri stole. Dievčatá si sadli na svoje miesta a čakali na jej reakciu. „Naberiem vám polievku!“ Ponúkla sa Žaneta a sladko sa na obe usmiala. Ivona vrhla na Svetlanu varovný pohľad, ale Žaneta už vstala a chytila do ruky naberačku. „Najprv Ivonke, veď tá skoro vyhrala preteky.“ Uškrnula sa a nabrala Ivone plný tanier šošovicovej polievky. „A teraz, našej peknej Svetlanke.“ Zobrala spred Svetlany tanier a nabrala ho po okraj. „Nabrala som ti ho celkom plný, aby si sa dobre najedla.“ Zaškerila sa na ňu a pustila jej tanier rovno do lona. Svetlana vyskočila a zúrivo sa na ňu rozkričala: „Ty krava sprostá, pozri čo si urobila! Šťastie, že tá polievka nieje horúca, inak by som už mala popálené celé nohy!“ „Urobila si to naschvál, ty zákerná zmija!“ Kričala Ivona a vrhla sa na Žanetu. V tej chvíli, už tam boli všetci ich priatelia. Zatiaľ, čo sa Robo snažil odtrhnúť Ivonu od Žanety, Filip sa ujal Svetlany. Maroš, Rasťo, Martin a Ľuboš ich obstáli, aby Žaneta náhodou neubzikla. „Nebolo to úmyselné, tanier sa mi vyšmykol z ruky.“ Povedala s previnilým úškrnom, keď sa pri nich zjavil vedúci. „S radosťou by som ti vykrútil krk, ty hnusná obluda!“ Zasyčal Filip s nenávisťou v hlase. „Tvoje šťastie, že tá polievka nebola horúca! Lebo, keby sa Svetlana popálila, so zdravou kožou by si odtiaľto neodišla!“ Povedal Maroš, s rovnakou nenávisťou, ako Filip. Žaneta len pohŕdavo odfrkla a odvrátila sa od nich. „Na šťastie, zajtra už odchádzame, ale keď sa Svetlanke do vtedy niečo stane... Tak sa maj napozore!“ Zasipel Rasťo a všetci traja kamoši sa k nej nebezpečne priblížili. „Rozumela si?!“ Precedil Martin, spomedzi stisnuté zuby. Žaneta vyľakane cúvla.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mariamagdalena
4. 3.marca 2008 13:56
Žaneta je koza
2
juj tak treba totej sprostej zanete.. len ak dalej!!a nech sa jej este daco stane..
Napíš svoj komentár