Až keď sa lepšie pozrela, zistila, že obe sú hore a každá z nich má v ruke otvorenú knihu. „Ahojte baby!“ Pozdravila veselo a zapálila svetlo. „Ahoj!“ Pozdravila Ivona smutne a odložila knihu. Žaneta neotvorila ústa, iba zlostne po nej blysla očami. (Tohto som sa obávala!) Povzdychla si Svetlana v duchu a tašku si položila na stoličku. Sadla si na posteľ a pozrela na Ivonu. „Ivonka, čo sa stalo?“ Ivona sa len smutne usmiala. „Stalo sa to, že nič sa nestalo.“ Svetlana pochopila, ale tvárila sa, že nerozumie. „Nie len ty si bola doma, ale odišiel aj ten idiot!“ Začula za sebou zlostný Žanetin hlas. Svetlana sa pomaly obrátila. Žaneta sedela na posteli, ako rozzúrená levica pripravená skočiť. „Povedala som ti, že kým sa vrátiš ja ho zvediem, ale tým, že odišiel aj on nemohla som!“ Pokračovala a päsťami búchala do postele. „A kvôli tomu si taká nazlostená?“ Opýtala sa Svetlana pokojne. „A kvôli čomu inému!“ Zavrčala Žaneta a otočila sa im chrbtom.
Pondelok ráno sa Žaneta rozhodla ísť na hodiny. Dievčatá tým neboli príliš nadšené, ale zakázať jej to nemohli. Keď ju Filip zbadal medzi ostatnými pred stajňami, úsmev ktorý mu dovtedy pohrával na perách, rýchlo zmizol. Svetlana ho upozornila ešte v piatok, ale on do poslednej chvíle dúfal, že si to rozmyslí a ostane od nich poriadne ďaleko. Potichu zaklial a podišiel k nim. „Á, stratená ovečka sa vrátila!“ Zvolal s predstieranou veselosťou. Rasťo zabékal a Svetlana s Ivonou sa rozosmiali. Filip sa uškrnul a zdvihol ruku. „Dobre mládež, každý si osedlá svojho koňa a ...“ „Ja si koňa neviem osedlať, ale jazdiť chcem!“ Skočila mu do reči Žaneta. „Rasťo ti ukáže, ako osedlať koňa, on to už vie. Ja sa musím venovať ostatným, ktorí svoje povinnosti nezanedbávajú.“ Odvetil jej pokojne a viac sa o ňu nestaral.
„Prečo ja, bé, prečo ja?!“ Vzdychal nešťastne Rasťo a vystrúhal takú grimasu, že tentoraz vyprskli smiechom všetci.
Svetlana si osedlala Dolores a vyšla na cestičku za stajňami. Ostatní sa vybrali za ňou, okrem Rasťa, ten sa ešte rozčuľoval so Žanetou. Keď sa jej to nijakovsky nedarilo, koňa jej osedlal on a nechal ju tam. Za pár minút už bol medzi ostatnými a preklínal chvíľu, keď si Žaneta zmyslela vrátiť sa medzi nich. Svetlana sa obrátila k Filipovi. „Nemôžeme ju tam nechať, veď nevie ani vysadnúť na koňa! A keby sa jej niečo stalo, na zodpovednosť by brali teba!“ „Máš pravdu miláčik, ale pravdu má aj Rasťo...“ Otočil sa k ostatným a oznámil im, že sa vracajú po Žanetu. Rasťo s Martinom a Ľubošom začali protestovať, ale Svetlana ich zahriakla: „Chcete, aby sa jej niečo stalo, aby sme mali všetci nepríjemnosti, ale hlavne Filip?! Uvedomujete si, že by ho mohli aj vyraziť?!" Chlapci prestali protestovať a obrátili kone.
Žaneta bola spokojná a prestala zapárať aj do dievčat. „Som zvedavá, do kedy jej tá spokojnosť vydrží?!“ Vzdychla si Ivona, keď na chvíľu ostali so Svetlanou samé v izbe. „Keď do toho nič nepríde, tak do piatku.“ Odvetila Svetlana pokojne. Ivona na ňu zažmurkala. „Čo chystáš?“ Svetlana sa zasmiala. „Prisahám, že nič! Ibaže, Filip pôjde na víkend domov a už domov bude chodiť každý piatok.“ Ivona otvorila ústa, aby niečo povedala, ale vošla Žaneta a tak zmĺkla. „Viete, na čo som myslela? Že by ste ma vy dve naučili vysadať na koňa.“ Zvolala veselo, keď zatvorila dvere. Dievčatá na seba začudovane pozreli. „Keď ma dnes naučíte, ako sa vysadá na koňa, zajtra sa nemusíte so mnou zdržiavať a zajazdiť si pôjdeme všetci spolu.“ Pokračovala a sadla si na posteľ. „A ja, sa budem môcť predviesť pred Filipom!“ Povzdychla si s úsmevom a oprela sa dozadu. Ivona pozrela na Svetlanu, tá prikývla. „Myslím, že máš pravdu! Dnes sa ti budeme venovať, aby sme zajtra mali pokoj, ale musíme to oznámiť tým, ktorí na nás čakajú.“ Povedala Svetlana a vstala. „Ivonka, poď!“ Chytila Ivonu za ruku a ťahala ju za sebou.
Aj Filip, aj Robo sa hnevali, že dievčatá strávia večer so Žanetou, ale na koniec sa upokojili, a Filip musel priznať, že mu vlastne ušetria veľa mrzutostí. „Tak dobre láska moja, my si zatiaľ pôjdeme zastrieľať s tvojimi chlapcami. Robo si to chce tiež vyskúšať, takže dnes má príležitosť.“ Povedal Filip, potom odtiahol Svetlanu na bok a medzi bozkami jej šepol do ucha: „A zatiaľ, pripravím aj naše hniezdočko.“
Ivona by radšej strávila večer v Robovom objatí, ale musela sa obetovať. Nemohla predsa nechať tie dve osamote. Kto vie, ako by to dopadlo! Zaťala zuby a nie práve najpriateľskejším tónom vysvetľovala Žanete, ako má osedlať koňa. „Ja chcem vedieť, ako treba na toho koňa vysadnúť a nie sedlať ho!“ Protestovala Žaneta po niekoľkých minútach. Ivona sa nahnevala a rozkričala sa na ňu. „Keď chceš jazdiť, musíš si ho aj osedlať! Hádam si len nemyslíš, že ti koňa osedlá niekto druhý?! Keď si ho nebudeš vedieť osedlať, nebudeš ani jazdiť!“ Žaneta vyvalila oči a zahabkala. „Ja...Ty...“ Potom nenávistne zagánila na Svetlanu, ktorá ich pozorovala s usmiatou tvárou. Potom vrhla rovnako nenávistný pohľad aj na Ivonu a zavrčala: „Tak dobre, ale neopováž viac na mňa kričať!“ Ivona sa usmiala a žmurkla na Svetlanu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirka668
15. 2.febuára 2008 13:41
heh mam taky pocit ze nasa mila Zanetka nedopadne dobre
Napíš svoj komentár