Neskôr, keď Svetlana s Filipom po sebe umývali riad, Filip jej celý šťastný šepkal: „Vedel som, že ťa budú ľúbiť.“ „A ako si to vedel?“ Usmiala sa Svetlana. „Lebo ťa ľúbim ja.“ Vzdychol a schytil ju do náručia. „Tvoji rodičia sú fantastickí.“ Pošepkala Svetlana a oprela si hlavu o jeho plece.
„Poďte už do obývačky, dáme si spolu za pohárik červeného!“ Ozval sa hlas jeho otca ododverí. „Už ideme.“ Odvetili naraz a s úsmevom na seba pozreli.
Na druhý deň, prišli na návštevu Filipova sestra s manželom a s malou. Kristínka sa rozbehla k Svetlane, len čo vystúpili z auta. „Ja som vedela, že tu budeš, povedala som to aj mamke.“ Hovorila so smiechom a objala Svetlanu okolo krku, len čo sa ocitla v jej náručí. Filipova sestra aj s manželom sa na ne prekvapene dívali, ako sa pusinkujú. „Pliniesla si mi kindel vajce?“ Vyzvedala malá. „Priniesla som ti, kinder vajce aj lízatko, ale dám ti ho trošku neskôr.“ Prikývla Svetlana a postavila ju na zem. Malá pribehla k matke a chytila ju za ruku. „Mama, Svetlana mi pliniesla aj lízatko.“ Oznamovala šťastne. Filipova sestra sa usmiala a podišla k Svetlane. „Ahoj, ja
som Lenka, Filipova sestra.“ Podávala jej ruku. Svetlana jej úsmev opätovala a stisla podávanú ruku. „Predpokladám, že ja sa predstavovať nemusím, ale som Svetlana.“ Povedala veselo a pozrela na Filipa, ktorý už stál pri nej. Filip jej ešte predstavil Bohuša, Lenkinho manžela a potom už všetci vošli do domu. „Už mi daj to lízatko!“ Ťahala malá Svetlanu za ruku. „Dám ti ho, ale až po obede.“ Odvetila a posadila ju na vysokú stoličku.
Filipova mama začala servírovať obed a Svetlana jej pomáhala. Zo začiatku jedli v tichosti, ale postupne sa rozprúdil živý rozhovor, a kým skončili s obedom, už búrlivo diskutovali o probléme so Žanetou. Svetlana zobrala malú do kúpelne, aby jej poumývala tváričku. „Telaz mi to lízatko dáš?“ Znova sa spýtala Kristínka. „Teraz ti ho už dám.“ Povedala Svetlana so smiechom a odviedla ju do Filipovej izby.
„Kristína, kto ti dal ten cumeľ?!“ Zvolala jej mama nahnevane, keď sa zjavila v kuchyni s lízatkom v ústach. Malá na ňu vystrašene pozrela. „To nie je cumeľ, ale lízatko.“ Vysvetľovala Svetlana so smiechom, ktorá vošla hneď za malou. Filipova sestra sa rozosmiala. „Ty si, ale číslo... Myslela som si, že je to ozajstný cumeľ. Dáš mi ochutnať?“ Pozrela so smiechom na svoju dcéru, a tá sa k nej hneď rozbehla. „Pozli mama, Svetlana mi pliniesla aj píšťalkové lízatko a kindel vajce.“ Šťastne jej ukazovala sladkosti, ktoré vytiahla z veľkého vrecka na šatách.
Večer, keď Filipova sestra s rodinou sa brali na odchod, so Svetlanou už boli dobré kamošky. „Cez týždeň sa pôjdeme na vás pozrieť, aby sme videli koníky.“ Povedala Lenka a ticho dodala: „A aj tú neznesiteľnú Žanetu.“ Svetlana na ňu pozrela. „Ten tvoj miláčik, mi tak pobláznil dcéru, že mi už nedá pokoj a musím jej vyhovieť.“ Uškrnula sa, pobozkala Svetlanu a nasadla do auta.
„Tvoja sestra, je bláznivejšia ako ja.“ Uškrnula sa Svetlana, keď sa im auto stratilo z dohľadu. „Vieš, čo chce urobiť?“ Filip pokrútil hlavou. „S malou chce prísť na farmu.“ „To ti povedala?“ Spýtal sa neveriacky a rozosmial sa. Svetlana vážne prikývla. „Pred malou sa nemôžem tváriť, že ju nepoznám...“ Filip si ju privinul a nežne pobozkal. „Nemusíš sa báť, ako poznám svoju sestru zahrá to tak, aby nikto nič nevytušil.“ Povedal jej s úsmevom a vošiel s ňou do domu.
Na druhý deň, Svetlana upiekla jahodový zákusok so želatínou a ozdobený šľahačkou. Filipov otec sa tešil, ako malý. „Syn môj, toto dievča je hotový poklad. Len pozri na ten zákusok! Už sa neviem dočkať, kedy sa doňho pustím.“ Hovoril nadšene, keď ho Svetlana krájala na úhľadné kocky. Chcel si jeden zobrať, ale tľapla mu po ruke. „Až po obede.“ Povedala so smiechom a odložila veľký tanier zákuskov do chladničky. Odtiahol ruku a vystrúhal bolestnú grimasu, načo sa Filip rozosmial na plné hrdlo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár