Filipova veľká láska XXXIX.

Ivona ju už netrpezlivo čakala. „Tak čo je, čo ti povedal lekár?“ Vyskočila, len čo ju zbadala. Svetlana sa usmiala a chytila ju za ruku. „Poď, sadnime si!“ Povedala a ťahala ju k posteli. „Tak čo je, hovor?!“ Netrpezlivo sa pýtala Ivona, keď sa usadili na Svetlaninej posteli. Svetlana sa k nej nahla a potichu zašepkala: „Som tehotná.“ Ivona vytreštila oči a ústa si rýchlo zakryla dlaňou, aby nevykríkla. „Budeš mať dieťa? ...Naozaj budeš mamou?“ Neveriacky zašepkala. Svetlana sa usmiala a oči sa jej šťastím rozžiarili. „Žaneta to ešte nemusí vedieť, veď vieš...“ Ivona ju objala a pobozkala na líce. „Z celého srdca, ti blahoželám!“ Zvolala so smiechom a vstala z postele: „A teraz, to utekám povedať Robovi.“ Zvrtla sa a so šťastným úsmevom na perách vyšla z izby.

Svetlana sa práve chystala prezliecť, keď do izby vošla Žaneta. „Tak, už si sa vrátila.“ Povedala bez záujmu, keď ju zbadala a išla si zobrať zo stolíka peňaženku. Svetlana sa
Spokojne usmiala: „Vrátila.“ „A čo ti povedal lekár?“ „Že sa mám zdravo stravovať.“ Žaneta pohŕdavo našpúlila pery: „A to je všetko? To si musela kvôli tomu...?!“ „Ja, som k lekárovi nechcela ísť! Vedúci ma donútil, aby som tam zašla.“ Skočila jej do reči a obrátila sa jej chrbtom. Žaneta niečo zahundrala a vyšla z izby.

Pri večeri, si Žaneta začala uťahovať so Svetlany: „Mm, pozri nato! Ešte aj kuchárky vedia, že sa musíš zdravo stravovať. Pripravili nám zapekaný karfiol so syrom. Od toho, ti určite nebude zle!“ „Karfiol je zdravý a obsahuje množstvo vitamínov.“ Ozvala sa Ivona a vložila si kúsok karfiolu do úst. Svetlana si tiež napichla kúsok na vidličku a držiac ho pred sebou si ho obzerala. Potom sa usmiala a pozrela na Žanetu: „Tento karfiol, mi určite neuškodí, narozdiel... Ale, ďakujem ti, že si robíš starosti o moje zdravie!“ Povedala sladko a dala si ho do úst. Ivona sa potichu chichúňala. Žaneta mala sto chutí vraziť jej jednu, ale ovládla sa a radšej zmĺkla.

Vo štvrtok už boli skúšky a v piatok, mali byť preteky a večer oslava. Svetlane už nedovolili vysadnúť na koňa. So začiatku protestovala, ale keď jej Eva s vážnou tvárou vysvetlila, že by mohla ohroziť svoje dieťa dala si povedať a na Dolores už nevysadla.

Svetlana síce na Dolores nevysadla, ale skúšky spravila aj tak. Ešte v ten večer, predviedla vedúcemu a jeho rodine svoje vedomosti a šikovnosť z jazdectva, a oni ju ohodnotili, tou najvyššou známkou.

„Som zvedavá, ktorá z nás urobí tie skúšky lepšie.“ Hundrala si Žaneta, ráno pred skúškami a nenápadne poškuľovala, raz po Ivone, raz po Svetlane. „Ja, si myslím, že najlepšie ich urobí, Ivonka.“ Povedala Svetlana a usmiala sa na Ivonu. Žaneta na ňu prekvapene pozrela: „Ty, si myslíš, že Ivona je lepšia, ako ty?“ Ivona sa rozosmiala: „Svetlanka skúšky nebude robiť.“ „Prečo?“ „Lebo lekár, jej zakázal jazdiť na koni.“ Žanete sa roztiahla tvár do škodoradostného úsmevu. „Ó, milá Svetlanka, je mi tak ľúto, že si sa zbytočne trápila celé prázdniny...“ Vyprskla smiechom a vybehla z izby. „Chudera, nevie, čo ju čaká.“ Uškrnula sa Svetlana a obrátila sa k oknu.

Po raňajkách, mal vedúci krátky príhovor a predstavil frekventantom skúšajúcu porotu. Keď Žaneta začula aj Svetlanine meno, išlo ju poraziť. „A to, si ako dosiahla?!“ Zavrčala na ňu ponad stôl. Svetlana sa usmiala a svojim chlapcom, ktorí skandovali jej meno poslala vzdušný bozk. Potom pozrela na Žanetu a milo povedala: „Majú ma radi.“ Kývla na Ivonu a vstala od stola.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu