V pondelok, bolo Svetlane zase zle. Nechcela to Filipovi povedať, lebo ho nechcela vystrašiť a mala čo robiť, aby to pred ním zatajila.
Utorok poobede, sedela v lese na svojom obľúbenom vyťatom strome a sledovala Filipa s chlapcami, ako strieľajú do terča. Jej sa strieľať nechcelo, lebo sa opäť necítila dobre. Dnes ju Žaneta naštvala, keď znovu zabŕdla do Ivony: Nemôže zniesť, že Ivona s Robom je šťastná a jej sa nijakovsky nedarí zviesť Filipa. . Vedela, že najradšej by skočila do nej, ale ona mala svojich troch bodigardov stále pri sebe. Chcela vstať, ale krútila sa jej hlava. Zbledla a vystrašene pozrela na Filipa. „Čo ti je?!“ Skríkol Filip a rýchlo k nej pribehol. Zobral ju do náručia a nevedel, čo má robiť. „Nič mi nieje, iba sa mi zakrútila hlava.“ Slabo sa usmiala a pohladkala ho po líci. Sadol si na jej miesto a držal ju v náručí, kým ju nevoľnosť neprešla. Rasťo, Ľuboš a Martin sa zhrčili okolo nich a boli rovnako vystrašení, ako Filip. Po chvíli sa Svetlana ozvala: „Už mi je dobre, chcem vstať!“ „A čo, keď sa ti hlava opäť zatočí?“ Opýtal sa Rasťo, zúfalo. „Rasťo má pravdu, radšej ešte lež!“ Pridal sa Ľuboš. „Odnesiem ťa.“ Povedal Filip a nežne ju pobozkal. „Povedala som vám, že mi je už dobre.“ Usmiala sa Svetlana a vymanila sa z Filipovho náručia. „Zajtra, by si mala zájsť k lekárovi!“ Navrhol Martin a pozrel na Filipa.
„A ty, by si mal ísť s ňou! My, to už bez teba nejako zvládneme.“ „Robíte paniku, len preto, že sa mi zakrútila hlava...“ Zvolala Svetlana so smiechom. „Svetlanka, s tým nie sú žarty; aj v nedeľu ti bolo zle. Zajtra, ideme k lekárovi a hotovo!“ Dokončil Filip a nežne ju objal.
Filip sa porozprával s vedúcim, ešte pred večerou a dohodli sa, že jeho skupinu si rozdelia Robo s Marošom. Dievčatá, si zobral Robo a chalanov, Maroš. „Dúfam, že to vydržím s tou neznesiteľnou babou!“ Povzdychol si Robo, keď prišiel za Ivonou. „Neboj sa, veď tam budem ja!“ Zvolala so smiechom a pobozkala ho na líce.
Na druhý deň, hneď po raňajkách Filip pristavil auto. O chvíľu z domu vyšla Svetlana sprevádzaná svojimi chlapcami. „Buďte dobrí, kým tu nebudeme!“ Pohrozila im s úsmevom a nastúpila do auta. Filip im kývol na pozdrav a naštartoval.
Keď sa Žaneta dozvedela, že Svetlana odišla s Filipom, skoro ju trafil šľak. Zúrila, ako besná a preklínala Svetlanu. „Ty, to nechápeš, že Svetlanka sa už niekoľko dní necíti dobre a keď jej bolo ráno zle, vedúci ju poslal k lekárovi?!“ Nahnevane jej vysvetľovala Ivona. „Mohla ísť aj autobusom! Ona, mi ho chce prebrať... ja to viem... chce mi ho prebrať!“ Kričala Žaneta so slzami v očiach. „Ona, ti ho nemôže prebrať, lebo on, ti nepatrí.“ Povedal Robo pokojne stojac vo dverách. „Miláčik, poď!“ Podišiel k Ivone a objal ju okolo pliec. Žaneta na nich nenávistne pozrela a otočila sa im chrbtom. „O päť minút, začne vyučovanie.“ Oznámil jej a spolu s Ivonou vyšli z izby.
Keď sa popoludní Svetlana s Filipom vrátili, vyzerali veľmi šťastní. Chlapci ich už netrpezlivo čakali a keď Filip pred vchodom zastavil auto a Svetlana z neho vystúpila s usmiatou tvárou, veľmi sa začudovali. „Čo je, čo povedal lekár?!“ Opýtal sa Rasťo. Svetlana sa usmiala a žmurkla na Filipa, ktorý už stál vedľa nej. Nežne ju objal a pozrel na chalanov: „Môžete nám blahoželať!“ Povedal so šťastným úsmevom. „A k čomu? Naozaj, k čomu?“ Nechápali chlapci. „Budeme mať bábo.“ Povedala Svetlana pomaly, kladúc dôraz na každú slabiku. Chalani onemeli. „Je to pravda? Nerobíte si z nás, dobrý deň?“ Ozvali sa, po chvíli s rozžiarenými tvárami. „Je to pravda, budeme mať dieťa.“ Potvrdil im, šťastne Filip. „Musíme to osláviť!“ Zvolali chlapci jednohlasne a rozbehli sa do domu. Svetlana sa rozosmiala: „Som zvedavá, čo tí blázni zas vymyslia.“ „Idem vrátiť auto a poďakovať sa vedúcemu.“ Pošepol Filip a ešte raz ju pobozkal. „Stretneme sa po večeri. Nezabudni...!“ Pohrozila mu so smiechom a vošla dnu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luc.ka
29. 2.febuára 2008 20:20
jeeej
2
nemyslela som si ze ma nieco take prisladke bude bavit ale namotala som sa na toto
Napíš svoj komentár