MARTINA AJ KEĎ SKORO SLEPˇA...VIII

Je čas pokračovať v príbehu o Martine, ktorá... veď si to prečítajte, ale keď ste to nečítali odzačiatku neverím, že vás to bude zaujímať.



Martina si vybaľovala veci a Jurica ju pritom pozoroval. „Pozri, toto som si doniesla, aby sme sa mohli ísť okúpať.“ Povedala a z tašky vytiahla tmavobordové dvojdielne plavky. „Ukáž! “ Pritiahol si ju k sebe a posadil na kolená. Zobral jej z rúk plavky a položil ich vedľa seba na posteľ. „Keď si so mnou, nepotrebuješ nijaké plavky.“ Pošepol jej do ucha a rukou jej zašiel pod sukňu. Usmiala sa a pobozkala ho na ústa. „Ešte musím dokončiť vybaľovanie.“ Povedala a vstala. Jurica jej práve odkladal zásoby jedla do chladničky, keď vtrhol dnu Milan. „Martinka, si tu? ! “ Volal už od vchodových dverí a hrnul sa k otvoreným dverám izby. Jurica odložil poslednú konzervu párok a potichu vošiel za ním. „Čo je Milanko, čo sa stalo? “ Spýtala sa prekvapene Martina. „Dnes som bol s Fredim a musím ťa znova varovať. Zajtra sa chystá za tebou.“ Vysypal zo seba, celý vystrašený. Martina sa usmiala. „A čo je na tom, že ma chce prísť pozrieť? Veď sme predsa priatelia.“ „On ťa chce zobrať, k sebe domov! “ Zvolal Milan zúfalo. Martina sa preľakla. Milan nehral, bol naozaj vystrašený. Pritúlila sa k Juricovi a s obavami hľadela na Milana. „Kto je Fredi? “ Ozval sa Jurica, až Milan skoro spadol zo stoličky. Martina mu potichu vyrozprávala svoje prvé stretnutie s Fredim, aj to, ako ju potom prišiel navštíviť s obrovskou kyticou ruží a aj to, že Fredi je černoch. Milan pri tom zmätene krútil hlavou a kým Martina nedorozprávala ani hláska nevydal. „Myslí si, že keď Martinka prijala jeho ruže, že... že mu opätuje jeho city.“ Ozval sa celý zmätený, keď Martina dohovorila. „Ty si moja a nikto mi ťa nevezme.“ Povedal jej potichu a upokojujúco ju objal. Milan stále krútil hlavou, ale neopovážil sa na nič spýtať. „O koľkej má prísť ten tvoj kamoš? “ Spýtal sa ho Jurica. „Neviem presne o koľkej, iba toľko viem, že doobeda.“ Odpovedal Milan a bol ešte vystrašenejší. „V poriadku.“ Zahundral Jurica a chcel poslať Milana preč. Pozrel na Martinu, ale tá pokrútila hlavou. Vymanila sa mu z objatia a milo oslovila Milana: „Milanko, dáš si rezeň? Mama mi zabalila na cestu, ale v tej horúčave som vôbec nemala chuť.“ Ani nepočkala na odpoveď a vložila mu do rúk do papiera zabalené rezne, medzi krajcami bieleho chleba. „A teraz, choď! “ Povedala veselo a tlačila ho k dverám. „Ten chlapec ťa má rád.“ Zasmial sa Jurica, keď sa za ním zatvorili dvere. „Veď aj ja ho mám rada.“ Smiala sa Martina a hodila sa mu do náručia.
Martina večer oznámila Marcele, že bude spať inde, ale nič viac jej nepovedala. „Nebuď zvedavá, budeš skoro stará! “ Odpovedala na každú jej otázku. Vedela, že Zdenka je zaľúbená do Juricu a keby Marcela vedela o ich vzťahu, s radosťou by jej to utekala vytrúbiť. Nechcela, aby Zdenka bola nešťastná aj keď, raz sa to musí dozvedieť. „Tak ja idem, maj sa! “ Zvolala Martina a vyšla z izby.

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu