"Zobuď sa, šípková Ruženka!" Zašepkal jej do ucha a pobozkal ju na pery. Zuzka otvorila oči. "Zaspala som, kým som na teba čakala." Usmiala sa. "Ale, teraz ti už spať nedovolím." Šepkal jej s perami na jej krku. "Teraz už ani nechcem spať." Chytila ho okolo krku a prisala sa mu na ústa. "Nemôžeš ma zjesť, kým sa nevyzlečiem." Smial sa Lukáš a odtiahol sa od nej. Podoprela si hlavu rukou a pozorovala ho, ako sa vyzlieka. "Keby som ťa zjedla, prišla by som o toto telo." Uškrnula sa a poštipla ho do stehna. Lukáš sa vyzliekol a vhupol k nej do postele. "Nechcem, aby si ma zjedla, ale, aby si ma milovala." Hovoril jej tíško a vyzliekal jej tenučkú nočnú košeľu. "Milujem ťa z celého srdca." Šepkala mu Zuzka šťastne. "Aj ja ťa milujem, milujem ťa celou dušou." Hovoril jej láskajúc ju po celom tele. Milovali sa celú noc, a nadránom, keď vyčerpaní zaspávali jeden druhému v náručí, Zuzka sa potichu ozvala: "Lukáš!" "Hm?" "Neoľutuješ svoje rozhodnutie?" "Nikdy neoľutujem, že som si vybral teba, lebo by som už bez teba nedokázal žiť." Povedal a ešte tuhšie ju objal.
Ráno keď sa Blanka zobudila išla upozorniť rodičov, aby sa pri raňajkách nepýtali ani na Zuzku ani na Lukáša. "Spali spolu?" Spýtala sa jej mama spokojne. "Ešte asi spia." Odvetila Blanka. "Konečne, teraz si to už nerozmyslí." Usmial sa jej otec spokojne. "Idem sa na nich pozrieť." Povedala jej mama a chcela sa vybrať do Lukášovej izby. "Nie, nie mamička, len ich pekne nechaj! Nevyrušuj ich po noci plnej lásky!" Usmial sa jej manžel a zastal jej cestu. "Máš pravdu, nechám ich spať, určite sú unavení." Odvetila spokojne a pobrala sa do kuchyne pripraviť raňajky.
"Kde sú ostatní?" Opýtal sa Erik pri raňajkách. "Ešte spia." Odvetila mu mama pokojne. "O ôsmej ešte spia?" Čudoval sa Erik. "Mali sme ísť do skanzenu!" Ozvala sa Elvíra nahnevane. "Veď ešte môžete ísť." "Máme čakať, kým sa zobudia? Ja nechcem čakať, ideme sami!" Odvrkla Elvíra a odpila si z čaju. "Môžeš mi povedať, čo by sme tam robili sami dvaja?!" Nahneval sa Erik. "Boli by sme spolu." Odvetila potichu. "Stále sme spolu." Vzdychol si Erik a zobral si ďalšiu obloženú žemľu. Elvíra sa urazila a viac sa neozvala.
"Elvíra má pravdu, mali by ste tam ísť sami. Veď, keď sa zobudia a prídu sa najesť, pošleme ich..." "Nie mama, počkáme kým vstanú a pôjdeme spolu." Prerušil ju Erik. Kým dojedli, prišli sa naraňajkovať aj Lukáš so Zuzkou a Blankou.
Keď Blanka videla, že Erik s Elvírou zišli do kuchyne, išla zobudiť tých dvoch. Oni však už boli hore a práve sa chystali do sprchy. "Švihnite si, lebo... , ale veď viete!" Súrila ich Blanka. Takže, kým sa Erik s Elvírou najedli, oni už usmiati vchádzali do kuchyne. "Dosť, že idete!" Privítal ich Erik. "Prečo, čo sa stalo?" Opýtal sa nechápavo Lukáš. "Ty si zabudol, že ideme do skanzenu?" "Prepáč, ale naozaj som zabudol." Usmial sa Lukáš a sadol si k stolu. "Takže, ideme?" Spýtala sa Elvíra. "Ideme!" Zvolali jednohlasne dievčatá. Erik sa usmial a odišiel do svojej izby, aby sa prezliekol. Lukáš so Zuzkou vyzerali takí šťastní a zaľúbení, že sa jeho mama šťastne usmiala.
"Mama, čo ti je?" Pozrel na ňu Lukáš začudovane. "Už dávno som túžila, vidieť vás dvoch takto." Tí dvaja sa na seba pozreli a rozosmiali sa. "Tebe nič neujde, však?" Usmial sa a išiel svoju mamu pobozkať.
O pol hodiny, už všetci vychystaní sadali do auta. Za volant si sadol Erik, ale bol opäť mrzutý, lebo nevedel donútiť Elvíru, aby si sadla dozadu k dievčatám. Takže, v zadu sedel Lukáš so Zuzkou a vedľa nich Blanka.
"Ideme po Bohuša." Ozvala sa naraz Blanka. "Bohuš sa už do auta nezmestí." Odvetil jej Erik, ešte stále namrzene. "Ale, ja som mu už povedala, že sa po neho zastavíme." "Hovorím ti, že sa tam nezmestíte!" "Keď sa potlačíme, zmestíme sa." Ozval sa Lukáš. "Takže, ideme po Bohuša!" Zvolala Zuzka so smiechom. Erik sa vzdal a zamieril k Bohušovmu domu.
"Ahojte!" Pozdravil Bohuš, keď nastupoval do auta. "Čau, švagrinka!" Usmial sa na Zuzku. Elvíra na prednom sedadle zúrila. Aby sa pomestili všetci štyria, Lukáš zobral Zuzku na kolená. Teraz už zúril aj Erik. Keď došli na miesto a Zuzka s Blankou a Bohušom niekam odbehli, Erik nahnevane dohováral Lukášovi: "Čo je to s tebou, takto sa správa budúci kňaz?!" Lukáš sa zatváril nechápavo. "Netvár sa, že mi nerozumieš, ty dobre vieš na čo myslím!" Hneval sa, ale nepokračoval, lebo sa práve vracala Zuzka. "Je to krása, už sa neviem dočkať, kedy budeme vo vnútri." Usmiala sa, keď k nim prišla. "Idem zavolať tých dvoch a môžeme ísť." Povedal Erik a vykročil.
"Idem s tebou!" Kričala za ním Elvíra. "Čo sa stalo?" Spýtala sa Zuzka, keď osameli. "Budúci kňaz sa nespráva tak, ako sa ja správam k tebe." "Musíme mu povedať pravdu, ešte pred našimi zásnubamy." Vzdychla si Zuzka. "Povieme mu to, dnes večer." Usmial sa Lukáš a rýchlo ju pobozkal. V skanzene strávili asi dve hodiny. Staručké drevené domčeky a maličký kostolík sa im náramne páčili. Hrnčiari, rezbári, pernikáry ale aj iní remeselníci tam predvádzali svoje výrobky. Lukáš nakúpil Zuzke množstvo darčekov a nedbal nato, čo na to povie Erik. Keď jej kúpil veľké srdce z marcipánu s nápisom, si moja láska, nevedel sa dostať k slovu. "Veď to nie je pre tvoju priateľku." Povedal mu Lukáš s úsmevom a Odišiel jej kúpiť vyrezávaného koňa. Kúpil jej ešte keramickú šperkovnicu v tvare srdca, nádherne vymaľovanú a brošňu z drôtu, vytvarovanú ako ruža. Potom si išli dať spolu s Blankou a Bohušom ríbezľový mušt a domáce pirôžky. Zuzka ukazovala Blanke vyrezávanú Pannu Máriu s malým Ježiškom, ktorú kúpila pre Lukáša a krásnu keramickú vázu, pre ich mamu. "A Lukáš kúpil pre svojho otca, hlinenú fajku." Smiala sa a vytiahla z tašky pekne vymaľovanú fajku. "Aj my sme im kúpili niečo." Usmiala sa Blanka a tiež začala vyťahovať z tašky darčeky. "Mame sme kúpili takú istú brošničku, akú máme my dve..." Aj Zuzka aj Blanka mali pripnuté rovnaké brošne. "A otcovi sme kúpili, toto." Položila na stôl malú, krásne vyrezávanú flautu. "Ale, ešte niečo tam máš." Chcel jej pozrieť do tašky Lukáš. "To je prekvapenie pre vás dvoch." Odtiahla rýchlo tašku a usmiala sa na svojho brata.
Už pili druhý pohár muštu, keď za nimi prišli Elvíra s Erikom. "Och, toľko sme hľadali, ale nič poriadneho sme nenašli." Vzdychla si Elvíra a poobzerala sa po stoličke. "Donesiem stoličky." Povedal Erik a odišiel k vedľajšiemu stolu, kde sedeli len dvaja ľudia. "Drahý, som smädná." Oznámila Erikovi, keď si sadala. "Aj ja." Odvetil a sadol si. "Nalejte si muštu, kúpili sme celú fľašu." Ponúkla im Blanka. "Ja si dám." Usmial sa Erik a natiahol sa za fľašou. "Ale drahý, veď nemáš ani pohár!" Zhrozila sa Elvíra. "Je tam toho. Pozri, Zuzka má pohár prázdny, tak budem piť z toho." Mala ho prázdny, lebo pila spolu s Lukášom z jeho pohára. Zuzka sa usmiala a podala mu svoj pohár. "S tým muštom opatrne, šoféruješ." Pripomenul mu Lukáš. "Neboj sa, dám si iba jeden pohár." Odvetil a nalial si plný. "Ja chcem pomarančovú fantu a idem si ju kúpiť." Oznámila Elvíra a chcela vstať. "Fantu si môžeš kúpiť, iba vonku pred vchodom, tu ju totiž nemajú." Uškrnul sa Bohuš. Elvíra naneho nenávistne zagánila. Dopili fľašu a pobrali sa preč. Pred vchodom v stánku si Elvíra kúpila tú fantu a nastúpili do auta. Bohuš rovnako ako Lukáš Zuzku, zobral Blanku na kolená a tašky položili vedľa seba. "Ideme domov, alebo sa ešte niekde zastavíme?" Opýtal sa Erik a obzrel sa. "Dala by som si, dobrú viedenskú kávu." Povedala Zuzka, pozerajúc na Elvíru. "A ty si myslíš, že..." "Aj ja by som si dala dobrú kávu." Prerušila ju Blanka. "Aj ja." Usmial sa Lukáš. "Aj ja." Pridal sa aj Bohuš. Erik však nespúšťal oči z Lukáša s Erikou v náručí. "Drahý, ideme." Štuchla do neho Elvíra mrzuto. Stisol pery, obrátil hlavu a naštartoval.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a mas tu chybu tusim : Erik však nespúšťal oči z Lukáša s Erikou v náručí. - nemalo byt so zuzkou v naruci?