Preliezli cez otvor v stene a trielili dlhou chodbou za Nevillom. Zbehli dolu do haly a oddtial von do slnečného dňa. Po pár metroch zastali. Neville čupel na trávniku a v ruke držal niečo sivé. Ron si k nemu pričupol a od prekvapenia zhíkol: - Elvíraaa...! Držal v ruke nehybnú sovu rodiny Weasleyovcov. Mala zlomené obe krídla a bola celá od krvi. – Je mŕtva... Dostal zo seba Neville a smutne pozrel na Rona. – Niekto jej zobral správu čo niesla. Povedala Hermiona a prstom ukázala na nohu mŕtvej Elvíry, z ktorej trčal kúsok špagátika. Čupla si k Ronovi a objala ho okolo pliec. – Pošleme tvojej mame správu, že... – Čo si neuvedomuješ, že je to nebezpečné?! Skočil jej do reči a vybral z Nevillových rúk mŕtvu sovu. – Pozri, čo jej urobili! Strčil jej ju pod nos. – Už to chápeš... už ti to dochádza?! Kričal a z očí mu vyhŕkli slzy. Vstal a odstúpil od nej. Hermiona zbledla a vopchala si päsť do úst. – Viem, čo to znamená! Skríkla trasúc sa na celom tele. – Ale povedz mi, ako inak sa chceš dozvedieť čo sa deje mimo Rokfortu?! Ron pokrčil plecami a pustil sovu na zem. Pristúpil k nej a nežne si ju privinul. – Odpusť mi prosím...praskli mi nervy! Povedal už trochu pokojnejšie. Objala ho okolo krku a ticho mu vzlykala v náručí.
- Poď, odnesieme Elvíru k Hagridovi, aby ju pochoval! Povedal Ron po chvíli a vypustil ju z objatia. Zohol sa a zdvihol mŕtvu sovu z trávnika. Hermiona si utrela oči a usmiala sa na Nevilla, ktorý tam rozpačito stál. – Ideš s nami? Milo sa spýtala. Neville prikývol. – Tak, poďme! Povedal Ron a všetci traja zamierili k Hagridovej chatrči.
- - Ahojte! Pozdravil Hagrid, keď im otvoril a pustil ich dnu. – Stalo sa niečo? Znepokojene sa spýtal, keď zbadal v Ronovích rukách mŕtvu sovu. Ron prikývol a položil sovu na stôl. – Niesla správu z domu... a pozri čo jej urobili! Povedal s priškrteným hlasom. Hagrid sa zohol nad mŕtvou sovou, aby si ju lepšie obzrel. Po chvíli sa vystrel a ustarostene pozrel na všetkých troch. – Myslíte si, že sa vrátili? Opýtal sa s úzkosťou v hlase. – Ty, si myslíš čo? Ozvala sa Hermiona, ktorá do teraz mlčala. Hagrid pokrčil veľkými plecami. – Sadnite si, urobím vám čaj! Vyzval ich a z kredenca vytiahol štyri veľké šálky. – A... o, Harrym... neviete nič? Opýtal sa dusiac v sebe plač. – Nič. Odvetila smutne Hermiona. – Vieme len to, že sa vybral hľadať tie prekliate Horcruxy. Povedal zlostne Ron. – Chudáčik Harry...! Nezdržal sa Hagrid a nahlas sa rozplakal. Hermiona k nemu pristúpila a nežne ho pohladkala po obrovskej ruke. – Neplač Hagrid! Utešovala ho. – Harry je určite v poriadku... Veď vieš, že on sa dokáže o seba postarať. Povedala, ale neznelo to príliš presvedčivo. – Ja viem... Zahundral a z vrecka vytiahol veľkú, špinavú bodkovanú vreckovku, do ktorej sa hlasno vysiakal. – Hagrid... Ozval sa nesmelo Neville. – Tú sovu, by trebalo pochovať. – Pánečku...! Spamätal sa Hagrid. – Veď ty máš pravdu. Nemôžeme chuderku Elvíru nechať takto... – Poďte so mnou, pochováme ju konča mojej záhradky! Povedal a zobral zo stola sovu.
Smutne sa vracali od Hagrida, keď si Ron spomenul, že to musia oznámiť Ginny. Pozrel na Nevilla. – Nevieš, kde môže byť Ginny? – Videl som ju... sedela pri jazierku... ani si ma nevšímala. Odvetil zronene. – Chuderka Ginny... Povzdychla si Hermiona. – Trpí viac, ako mi. – Bola zaľúbená do Harryho skôr, ako nastúpila na Rokfort. Povedal Ron a pošúchal si oči. – Poďme za ňou, musí vedieť, čo sa stalo! Hermiona s Nevillom prikývli a zamierili k jazierku.
Ginny našli sedieť na brehu s knihou v ruke. – Ahojte! Pozdravila, keď k nej dorazili, ale oči od knihy neodtrhla. – Ahoj Ginny! Smutne sa usmiala Hermiona a prisadla si k nej. Ron s Nevillom si sadli z druhej strany a ani jeden z nich nevedel, ako začať. Ginny zdvihla oči od knihy a pozrela na brata. – Čo sa stalo? Opýtala sa pokojným hlasom. – Mamka poslala Elvíru... – Niečo o Harrym?! Skočila mu do reči a odložila knihu. – Ginny, upokoj sa a nechaj Rona dopovedať! Povedala Hermiona a chytila ju za ruku. – Nevieme, akú správu Elvíra niesla, lebo... lebo ju zabili a správu jej zobrali. Neville ju našiel mŕtvu na trávniku. Ron to zo seba vysypal jedným dychom. Ginny sa rozšírili oči. – A čo, keď niesla správu o Harrym?! Zvolala prestrašene a vstala. Slzy sa jej tlačili do očí, ale ona im nedovolila vyhŕknuť. – Musím niečo urobiť! Povedala a odbehla preč. Tí traja na seba znepokojene pozreli a rozbehli sa za ňou.
Ginny vybehla do chrabromilskej klubovne, odtiaľ hore do dievčenských spální. Hermiona išla za ňou a našla ju, ako sa prehrabáva vo svojom kufri. – Ginny, čo chceš urobiť? Spýtala sa stojac pri dverách. Obrátila sa k nej a celkom pokojne povedala. – Pošlem správu Tomksovej, že chcem ísť preč. – Pochop ma, musím odísť! Už nevydržím tú strašnú neistotu. Zvolala, keď uvidela výraz na jej tvári. Hermiona k nej podišla a položila jej ruku na rameno. – Ginny, uvažuj! Správu pre Tomksovú môžu rovnako zachytiť, ako tú čo niesla Elvíra. Ginny pokrčila plecami. – Tak mi poraď, ako sa odtiaľto dostať! Sklonila hlavu, ale slzám ani teraz nedovolila vyhŕknuť. – Ja...neviem. Povzdychla si Hermiona a opäť sa rozvlikala. Ginny na ňu nahnevane pozrela. – Myslíš si, že s plačom niečo dosiahneš?! Zvýšila na ňu hlas, ale potom vstala a objala ju okolo pliec. – Ani nevieš, ako veľmi sa mi chce plakať, ale Harrymu by sa to nepáčilo. (Ginny Weasleyová je silná a svojmu chlapcovi sľúbila, že plakať nebude) Uškrnula sa a pustila Hermionu. – Čo budeš robiť? Opýtala sa Hermiona utierajúc si oči. – Ešte neviem, ale niečo mi už napadne. Odvetila Ginny a hodila sa na posteľ. – Choď za Ronom, určite ťa už netrpezlivo čaká! Povedala a prestala si ju všímať. Hermiona na ňu vrhla znepokojený pohľad, ale potom potichu vyšla z izby.
- Tak čo? Opýtal sa Ron, hneď ako sa Hermiona zjavila v klubovni. – Neviem...je čudná. Odvetila a sadla si do kresla pred krbom. Chcela odísť, ale na šťastie, podarilo sa mi ju prehovoriť...Zatiaľ. Dodala smutne. Ron k nej podišiel a zohol sa k jej tvári. – S ňou si aj tak neporadíš... je Weasleyová. Uškrnul sa a pobozkal ju na ústa. A my, by sme mali urobiť to isté. Pokračoval, keď sa im pery od seba odlepili. Hermiona vypleštila oči. – Roon...! O čom to hovoríš?! – Bez Harryho to tu nie je ono. Povedal a prenikavo sa na ňu zadíval. Aj Mcgonagallová povedala, že táto škola už nikdy nebude taká, aká bývala. Pokračoval a chytil ju za ruku. Hermiona...poďme preč spolu s Ginny! Poobzerala sa po miestnosti, ako by sa spamätávala a potom sa spýtala: - Kde je Neville? Ron na ňu nechápavo pozrel. – Čo s ním bude, keď my odídeme? Myslel si aj na neho? Ron pokrčil plecami. – Je tu Luna. S ňou si dobre rozumie. Hermiona vedela, že má pravdu. Aj ona túžila pridať sa k Harrymu, ale rovnako túžila dokončiť aj školu. – Uvidíme, čo má v úmysle Ginny a potom sa rozhodneme, čo urobíme. Povedala po chvíli a objala ho okolo krku. – Súhlasíš? Zašepkala a pritlačila svoje pery na jeho.
Ginny ležala na posteli a myslela na Harryho. Po chvíli sa posadila a zo svojho nočného stolíka si zobrala jeho fotku. Pevne sa zadívala do jeho krásnych zelených očí a vzdychla. – Čo, by si robil ty, na mojom mieste? ...Viem, čo by si robil, a presne to urobím aj ja. Povedala rozhodne, pobozkala fotku a vrátila ju na stolík, presne na to miesto, odkiaľ ju zobrala. Potom vstala a pevným krokom vyšla z izby. Zišla do klubovne, kde sa Ron s Hermionou ešte stále bozkávali. Nevenovala im ani najmenšiu pozornosť a preliezla cez portrét tučnej pani. – Kamže kam slečinka? Kričala za ňou spevavým hlasom, ale ona si ju nevšímala. Zišla po schodoch a zamierila k zborovni. Tam trochu zaváhala, lebo nevedela, či osoba ktorú hľadá je tam, alebo nie. Práve chcela zaklopať, keď sa dvere otvorili a zjavila sa v nich Profesorka Mcgonagallová. – Ginny, čo tu robíte? Spýtala sa prekvapene. - Pani Profesorka... Prepáčte, Pani Riaditeľka! Pozrela jej do očí a rozhodným tónom pokračovala. Chcem odísť zo školy. Harry ma potrebuje a ja tu nemôžem len tak nečinne čakať na správy, ktoré neprichádzajú. Mcgonagallová na ňu smutne pozrela a Ginny si všimla, ako za ten posledný čas zostarla. – Dobre Ginny choďte, ale nech idú s vami aj Pán Weasley a slečna Grangerová. Povedala rezignovane. Ginny prikývla a obrátila sa na odchod. Po niekoľkých krokoch sa obrátila: - Pani Riaditeľka! – Prosím slečna Weasleyová? – Ďakujem! Mcgonagallová sa chabo usmiala a odišla dlhou chodbou opačným smerom.
- Ron, ľúbim ťa...Keby sa ti niečo stalo, ja ...ja neviem, čo by som robila. Šepkala Hermiona medzi bozkami. – Aj ja ťa ľúbim, Hermiona a chcem sa s tebou oženiť. Chrochtal Ron mackajúc jej prsník pod habitom.
- - Nerada vás vyrušujem v takej príjemnej činnosti, ale musím vám oznámiť, že odchádzame domov. Začuli za sebou Ginnyn posmešný hlas. Hneď sa od seba odtrhli a zahanbene na ňu pozreli. – My...my... Pokúšal sa Ron o vysvetlenie. – Vy sa ľúbite, a tak to má byť. Skočila mu do reči. Prišla som vám povedať, že máme povolenie odísť domov. Takže, môžete sa ísť pobaliť. Usmiala sa a zvrtla sa na päte. – Ginny! Zavolala za ňou Hermiona. – Prosím? Zastala a obrátila sa k nej. – Kto ti dal to povolenie? Prísne sa spýtala. Ginny sa uškrnula: - Povolila nám to, Mcgonagallová. Spokojná? Obrátila sa im chrbtom a vybehla do spálne. Ronovi sa rozžiarila tvár. – Miláčik, počula si? Aj my, máme povolenie odísť zo školy...Konečne... Už tu nebudem nečinne trčať...konečne budem môcť pomáhať Harrymu. Rozplýval sa od šťastia, a v tej chvíli Hermiona pochopila, že priateľstvo medzi Ronom a Harrym je silnejšie, ako jej láska.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
benzin
16. 4.apríla 2008 18:16
úplne som nepochopil kedy sa to odohoráva, ale ináč celkom pekne
Napíš svoj komentár