Spomínam...
Keď sme ruka v ruke kráčali po zelenej lúke.
Keď si sa hodil do trávy a zrak si zdvihol ku mne.

Spomínam...
Keď si vystrel ruku a chytil si tú moju.
Stiahol si ma k sebe a dal mi sladkú pusu.

Spomínam...
Že si zbadal margarétky a usmial si sa tak krásne
až mi stislo srdce a bolo mi tak zvláštne.

Spomínam...
Natrhal si margarétky a uvil si mi venček
kľakol si si na kolená a podal mi ho nežne.

Spomínam...
Rozpustil si mi dlhé vlasy, venček na ne položil.
Schytil si ma do náručia a nežne si ma pritúlil.

Spomínam...
Že sme sa milovali tak nespútane nádherne
a ty si mi sľuboval že ma budeš ľúbiť večne.

A teraz spomínam...
Ako o pár hodín neskôr zazvonil telefón
a počula som hlas tvojej mamy, mal taký zvláštny tón.

Matne si spomínam...
Kým mi pichali injekciu do žili
šuškali si...
Taký mladý a pekný...
Ponáhľal sa za ňou a zišiel z cesty...Škoda ho!

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
anjelik4195  5. 6. 2008 21:39
jeej peknaa
 fotka
lordmmx  6. 6. 2008 00:24
ajaj... že mi je hneď jasné kam mieri tento blog... je to smutné
 fotka
ink123a  6. 6. 2008 08:30
Ty na neho nezabudneš nikdy že?
 fotka
mariamagdalena  6. 6. 2008 10:30
Kristin už sa minul rok, tak už...
 fotka
johnysheek  28. 8. 2008 13:41
Žil, aby Ťa spravil šťastnou

a odišiel tou cestou, nie tak krásnou

Určite však nechcel

spôsobiť Ti bolesť

a posledný jeho vzdych znel

"Ľúbim Ťa, Kris!"

A teraz síce potichučky

zhora stráži tvoje krôčky...
Napíš svoj komentár