písať chcem, neviem... vír myšlienok strháva moju pozornosť všade. toľko vnemov, pocitov, nálad, striedajú, sa ako ročné obdobia rýchlo, ako vlak, v ktorom sedím a hľadím von. všetko sa mihá, niečo len tak, iné zanechá obraz, ryjúci sa v pamäť, ako dláto do dreva tesára. triesky prach a vôňa, ostatky po vneme ktorý sa pominie skôr, ako mozole, ale neskôr, ako jeho práca. ale ani socha z dreva tesaná, nie je večná, ani krov, tak aj šialenstvo len tri dni trvá, potom už je fajn... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj