písať chcem, neviem...

vír myšlienok strháva moju pozornosť všade.




toľko vnemov, pocitov, nálad,

striedajú, sa ako ročné obdobia rýchlo,


ako vlak, v ktorom sedím a hľadím von.




všetko sa mihá, niečo len tak, 

iné zanechá obraz, ryjúci sa v pamäť,


ako dláto do dreva tesára.





triesky prach a vôňa, ostatky po vneme

ktorý sa pominie skôr, ako mozole,


ale neskôr, ako jeho práca.




ale ani socha z dreva tesaná, nie je večná, ani krov,


tak aj šialenstvo len tri dni trvá,


potom už je fajn...










 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár