O pol roka na to, čo sa stalo Garymu som sa prechádzala na lúke. Sama. Samozrejme už som z toho nebola taká zdrvená ako vtedy. Jeho rodičia začali vyšetrovanie ohľadom jeho smrti. Vypočúvali aj mna ale ja som nemala poňˇatia, prečo to spravil. jeho rodičia si mysleli že bol sväté dieťa. No ja som vedela svoje. Gary sa mi zveril, že kedysi sa rezal a bral drogy. Ale on to už nerobil, tým som si bola absolútne istá. Aspoň rok bol čistý a nedorezaný. Jeho rodičia to, samozrejme, nevedeli.

Ako som tak prechádzala ponad rieku, spozorovala som tam nejakého chalana, ako sa hrá so psom. Prišlo mi to ako príjemné odreagovanie sa a tak som zamierila ku nemu. Keď sa na mňa pozrel, zistila som, kto to je. Bol to ten nový chalan, ktorý prišiel do našej školy. Bol o ročník vyššie, ale často chodil ku nám do triedy, pretože tam mal frajerku. Cassie vravela že sa volá Tom.

"Ahoj." pozdravila som ho. "Ahoj Ray." odpovedal mi s úsmevom. Páni. Najkrajší chalan s našej školy vie ako sa volám. jeho pes, asi border kólia, ku mne pribehol. Hneď som si ku nemu kľakla. "Ahoj, ty si ale zlatý..." hovorila som mu. "Ako sa volá? " spýtala som sa a pozrela som sa na Toma. "Tino" "Ahoj Tino." prihovorila som sa mu a postavila som sa. "Čo tu robíš? " spýtala som sa Toma. "Myslela som si, že bývaš v centre." "Ja? Nie bývam tu neďaleko." povedal a ukázal na jeho dom. "Bývam o 3 domy ďalej...v tom žltom, hej..." "Nevedel som že tu bývaš." povedal rozpačito. Zasmiala som sa nad jeho tónom.

"Môžem sa k tebe pridať? " spýtala som sa ho. "Ehm...jasné...ale veď ja nič nerobím..." Bolo mi to jedno a sadla som si ku nemu na trávu. Bola som rada, že tu v okolí býva niekto s kým sa môžem normálne porozprávať a nebuide mi ponúkať koláčiky a rozprávať mi o mŕtvych mačkách...(pani Salleyová...).

"Čo nové? " spýtala som sa ho po dlhom tichu prerušovanom iba Tinovým šplechaním vo vode. "Ehm...no rozišiel som sa s Em." povedal ticho. "Ah...to ma mrzí." "Mňa nie... ehm...chodíš teraz s niekým? " "Nie." odpovedala som smutne a hneď som si spomenula na Garyho. "Môj bývalý priateľ...zomrel." "Ah to je mi ľúto..." Prikývla som.

Tino ku mne pribehol a začal sa odbavovať na mojej ruke. Zsmiala som sa a bola som rada že mi niečo zdvihlo náladu. "Tino! " okríkol ho Tom. Tino ku nemu prišiel a začal kňučať. "Prepáč...už chce ísť domov." "Jasné, v pohode." Povedala som a zdvihla som sa. Kráčali sme smerom domov. "Čo keby som prišiel po Teba zajtra? Myslím tým...či by si nešla zase somnou a s Tinom na lúku." "Ah jasné...je to lepšie ako počúvať monológ pani Salleyovej..." Tom sa zatváril mimoriadne chápavo. "Zažil som...Tak zajtra..." Povedal, keď sme zastali pred naším domom. "Zajtra. Čau." povedala som a odišla som k dverám. Ešte som mu zakývala a odišla som.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
minora  1. 8. 2009 11:21
no prva cast taka smutna..a v druhej sa uz črtá nová láska....zaujimave ale pekne
Napíš svoj komentár