Sú časy, keď sa pozriete na ľudí okolo.
Spoznávate ich, máte kúsok spoločnej minulosti.
Možno ste vtedy mali spoločné viac než len ju.
Pozeráte sa na ich tváre.
Okrem ich úst hovorí aj celé ich telo.
Zmenili sa. Už neviete, či majú stále radi jablkový šalát na raňajky a či ich obľúbený film je Memento.
Nemôžete si byť istí ani tým, či majú stále tú istú krvnú skupinu.
-
Informácie sú kapitál.
Všetky, ktoré máte sú zastaralé, neaktuálne, všetkým už známe.
Čo z toho vyplýva?
Nemáte nič.
-
(Ako sa majú?) Necháte ich hovoriť.
Nechali ste ich hovoriť.
Prešlo už 10 minút.
Počúvate, kam sa ich životy pohli, čomu sa vyhli, na čo natrafili.
Vy tam len stojíte.
Dobre, priznám sa, nie je to o vás, s ľútosťou oznamujem, že je to celé o mne.
Ľudia z mojej minulosti sú obraz všetkého toho, čím som sa nestala, čo nikdy nebudem.
Môj svet sa zasekol, zastavil. Všetko navôkol krúži a mne sa z toho točí hlava.
Niekedy mám však pocit, že všetok ten pocit neistoty, všetka tá nausea z pohľadu na končiaci sa kolobeh mi dala slobodu, možnosť zostať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.