Ked sa proti mne spiknú všetky písmenká na klávesnici..:D

„Prosím ťa, nie, nič sa ma nepýtaj...som nervózna....a prestaň sa prosím ťa smiať...to ma ešte viac vytáča“...hovorila som mamine, keď sa na mňa neveriacky pozerala...
Vlastne na jej mieste by som robila asi to isté...
Totižto...

Držala som v jednej ruke klávesnicu a v druhej sprchu...a nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať....
Už len ten obraz v hlave..kúpeľňa+ klávesnica...to je nejaké sci-fi slovné spojenie...som si pripadala ako vhodená do nejakej parodickej scény...
No, nemala som na výber, už som aj tak nemala čo stratiť, aj keď ten vnútorný hlas mi nenašepkával, ale rovno hučal do hlavy, že to čo práve robím je strašná kok.otina...normálne som cítila, ako pomaly začínam metamorfovať a podobať sa na tie postavičky A je to...presnejšie na tú s tou vajcovou hlavou, vždy sa mi zdalo, že tá je o niečo blbšia...No, ok, to by aj stačilo...
Otočím ju dole písmenkami... nech to pekne stečie...ale čo, to nemôžem tak dlho čakať kým vyschne...rozprávala som sa sama so sebou...to už bola úplná bezmocnosť...behala som po byte ako splašená veverička a nevedela čo mám robiť...
Zrazu som sa pristihla ako som zase v kúpeľni, ale namiesto sprchy som držala v ruke fén...fú, tak toto je ešte väčšie psycho...

Začínali mi tŕpnuť ruky...aj hlava...aj synapsie v nej...

Ok, zapnem ju...a že...á.......ťuk...ťuk...nič....ááá.....ťukťukťuk. ..áá..najradšej by som ju roztrieskala...
To som vždy chcela spraviť...len tak...vieš ako v tých klipoch rozmlátia gitary o zem, tak ja akože chytím klávesnicu ale budem si nahovárať, že je funkčná, inak by to stratilo to čaro....

No, ok, sama to už nezvládam...klopem susede...počuj, nezabralo to, dodr.bala som to ešte viac, ale šak nevadí, do kedy je otvorený Nayk, do ôsmej? Kúpim novú a brat si nič nevšimne...hm, pohľad na mobil...20:11...super... takže plán B...kedy ide najbližší vlak do NR? Zdrhnem, akože neviem o ničom a niečo si vymyslím prečo musím odísť...
Čo??? Mám mu to povedať?
A čo mu akože poviem? No, nooo, vieš, budem koktať, že onéé, vieš,...nooo, hmmm...No, vieš, dnes sa mi zadarilo, som obliala klávesnicu kávou...a tak, najprv v pohode išla...som ju vyutierala a všetko...no...a potom večer som si chcela ešte vytlačiť dve prednášky..no a že..hm..ťukťuk..ťuk...á nič..proste nešla...teda presnejšie nešlo len pár písmen, také čo aj tak moc nepoužívaš, ako d, s, g, r, e, a, c ...a ešte taká maličkosť, že keď som stlačila t, tak sa zapol Caps Lock, ..ha, to je sranda, že?...to vaša klávesnica nedokáže...
No a on potom zistí, že nejde ani jedno..a ja, no, šak, veď vieš ako, som bola veľmi snaživá, tak som išla na poradu za susedou...že počuj, predstav si scénu, akože piješ kávu za počítačom, a zrazu niekto príde a spraví ti strašne do smiechu a ty to vyprskneš na klávesnicu, lebo vieš, mám taký „malý“ problém...no...hm...hm..no..čo? čo by si spravila? Že by si ju vypláchla...No, hej, priznávam aj mňa táto kravina ako prvá napadla...už je v kúpeľni, len som chcela počuť, že akože nie som jediná, kto je toho schopný, lebo sa neviem odhodlať..ale povzbudila si ma..hej, nemám čo stratiť...idem na to...
Som ju osprchovala a vyfénovala, popritom sa zahrala na blondínu ...áno, zaplatíš mi liečenie na psychiatrii, no dobre, beriem..zíde sa...mne určite...
No a po nejakej pol hodine bola zase porada medzi dverami...že ako? No teda dosť na pi.ču...na tohtoročného Mikuláša nezabudnem...nejde teraz kompletne nič..asi sa proti mne spikli všetky písmenká, akože hrajú tú stupídnu hru..jeden za všetkých ..a šak..vieš..
No, počúvaj, ale potrebujem vytlačiť tie prednášky...požičiaš mi klávesnicu? Ja ti ju hneď vrátim...a hneď ako srab utekám na intrák a prídem až na Vianoce..akože vieš, sviatky pokoja, láska..odpustenie..to hádam zaberie...



Klúče...krok..brat...čo si vymyslím? Rýchlo... čo si vymyslím? To je ako keby som mu zobrala jeho posvätnú udicu a dolámala ju na časti veľkosti zápaliek a zostala by len taká kôpka na ruke a k tomu môj výraz neskutočnej pokory, ktorý by mi bol tak na dve, tri, desať vecí...
„Od koho máš klávesnicu?“ pýta sa.
„Od koho mám klávesnicu?“ pýtam sa.
„Hm, od Lindy...“
„Kur.va, neviem čo s tým je, aj mne ráno blbla...“ oznamuje.
„Čože? Aj tebe ráno blbla?“ nechápem.
„No, budem ju musieť ísť reklamovať...“ oznamuje.
„Pôjdeš ju reklamovať?“ zase opakujem ako sprostá a nechápem.
Fúúú...udica zlepená...
Tak to je sila...sprostý (ako ja) majú asi naozaj šťastie...


Neskôr sa ho pýtam: „Počuj, čo myslíš, ktorý z tej dvojice A je to bol vypatlanejší? Ten s tou vajcovou hlavou alebo ten druhý?“
„Neviem, podľa mňa mali obidvaja pridr.bané nápady.“
„Podľa mňa ten s tou vajcovou hlavou.“
„Hej, a ty odbaľuješ kura kliešťami?“
Nikdy nehovor nikdy, napadlo ma...mala som chuť odpovedať otázkou...a ty spr[***]eš klávesnicu? Ale našťastie som udusila všetky dôkazy mojej hlúposti a nevyšlo zo mňa nič...



O dva týždne neskôr...

Kľúče...krok...brat....vypučené oči na mňa...
„Ty si kúpila klávesnicu?“
„Nie“
„A toto je čo?“
„No, tá stará...“
„A ide?“
„No...“
„To je ako možné, neverím ti, veď mi nešla...“
„Ja neviem...zo zúfalstva som ju zapojila, či si to nerozmyslela...no ...a proste išla...aha....kdlaôj dn dif fei kd jfie uu u uudna kdf nlaimem l mlj kndf a.d jioaeqr .::nfdkl ...ja tiež nechápem...“

Dostala som záchvat smiechu...asi si založím firmu s názvom „A bude to“...naše služby...vymývanie kávy... fénovanie omrviniek......poznámka...po procedúre nechať 2 týždne odstáť...

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu