Moje okolie riešilo táborové záležitosti každé leto a ja s ním.
Mnohí sme nahovárali rodičov, aby nás tam poslali.
Mnohí sme si tam poplakali, keď nám rodičia chýbali.
Dieťa, ktoré si aspoň jeden večer nepoplače, keď je ďaleko od domova.... podla mňa nemá dostatok lásky.
Je to vec názoru, ja osobne som bol na domov silne fixovaný ako malý špunt.
Ale kto tam bol , ten sa tešil najviac na hladanie pokladu.
Tí starší sa tešili hlavne na to, že budú mať pokoj od rodičov a.... volné ''pole pôsobnosti'' , lebo mozog 14 ročného chalana je o troch veciach.
Baby, baby a.... počkajte , čo je to posledné.... bolo to dávno, už si nepamätám....ahá .... BABY!
Prvé bozkávanie, prvé skúsenosti , ale bohužial aj tichá závisť tých menej odvážnych alebo proste '' škaredých'' .
Dnes už v úvodzovkách samozrejme, ale to sú veci, ktoré proste puberta nechápe.
A ktoré jej budete márne vysvetlovať.
Aj to patrilo k letnému životu môho sídliska.
Potom festy
Obdoba táborov pre starších.
Hudba, ktorú chcete počúvať.
Ludia , s ktorými chcete byť.
Jedlo, ktoré chcete jesť.
Ale už žiadny týpek, ktorý vám hovorí, kedy musíte vstať a kedy máte ísť spať.
Osobne sa na týchto akciach cítim najviac slobodne.
Tolko k zážitkom ... tých príkladov by bolo nekonečne vela
2. Polovičná zodpovednosť.
Prečo polovičná ?
No dospelý človek berie zodpovednosť za prítomnosť a za budúcnosť.
Väčšina mladých ludí ju má len za budúcnosť a o ich prítomnosť sa starajú rodičia.
Hoci to zaraďujem za plusy mladosti , je v záujme každého z nás, aby bol schopný a ochotný prijať ju celú .
Ale nie príliš rýchlo, lebo tento stav si treba aspoň trošku užiť
3. Zdravé telo.
Toto je niečo s čím vela mladých strašne hazarduje.
Nevážia si to.... nalievajú sa alkoholom, fajčia cigarety.... mnohí každý piatok.
žerú fastfoody.....
Možno niektorým oznámim novinku, ale verím, že vela z vás si uvedomuje , že.....
život u normálneho človeka sa v 30 nekončí.... a dokonca ani v 40 , ani v 50.
Ostáva len dúfať , že sa jedného dňa tí nezodpovední nestretnú na nejakom nemocničnom oddelení....
Vážne to nikomu neprajem, ale nie som si istý, či sa príroda dá s prepáčením.... ojebať.
To skôr ona zakaždým nás.....
Nie som moralizátor, len .... bacha na to.
A pokial hovorím za seba.... ja si rád vypijem , občas.... ale robiť to každý piatok.... ako to môže niekoho naplňať ?
A teraz k ozrutnostiam.
1. Strach z budúcnosti.
My nevieme, čo nás čaká.... môžeme len hádať,
Doba je taká, že dnes je všetko inak, ako bolo včera a zajtra bude všetko inak, ako je dnes.
A za týchto podmienok, keď nikto nevie čo bude a čo kam vlastne skutočne speje....
... sme povinní robiť celoživotné rozhodnutia.
Vybrať si školu , ktorú vyštudujeme, ale nevieme, či sa zamsetnáme.
Venovať sa nejakej činnosti a netušiť, či to má vôbec zmysel.....
Skurvený pocit, s ktorým sa mnohí z nás konfrontujú den čo den.
Ale ideme si za svojim , vo viere, že si treba plniť sny.
Lenže my nevieme, či si ich splníme. V skutočnosti v to len dúfame.
A štatisticky vzaté.... nie je možné, aby sa to podarilo každému z nás.
2. Nedostatok skúseností.
Napríklad vzťahy.
Nejaký ostrielaný dospelák tieto veci už zvláda lepšie , ale čo my....
Musíme sa spáliť, musíme sa sklamať, musíme plakať, aby sa nám vyvinula tvrdá koža, ktorá nás neskôr ochráni......
Ale ten proces je bolestivý.....
3. Dorgy
často sme nepochopení , vnímame veci také, aké by mali byť... v správnom svete, ale nie su....
...a musíme sa s tým vyrovnať..... že všetko je naruby, že svet nie je taký, aký sme si ho kedysi predstavovali, že je zlý, zákerný.....
a mnohí z nás v snahe ujsť pred krutosťou reality podlahnú drogám.
K skupine krásy vám len poviem tolko.... sú aj takí , hoci je to menšina, ktorí tie krásy mladosti defacto nemajú.....
Preto by ste si ich mali vážiť.
A k skupine ozrutnosti.... majte sa pred nimi na pozore a nikdy neklesnite na duchu.
Každý z nás raz môže byť za vodou , ale musíme bojovať a chrániť sa.... a pokial to ide.... pomáhať si navzájom, aby sme cez tieto prekážky úspešne preskákali.
A zlým veciam.... nech sú akokolvek lákavé.... povedať jasné NIE.
Ďakujem za prečítanie.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
amikadze
20. 3.marca 2012 21:57
ja narpíklad necítim strach z budúcnosti a mysím si, že ten nedostatok skúseností má svoje čaro a ich zbieranie je super proces
3
@jezkobezkopichliacik tieto reči nemám rád... možno nie, možno jej to pôjde všetko ako po másle...
Ja osobne jej to z celého srdca doprajem.
Nie je všetko zlé na niečo dobré , nemusí mať každé trápenie zmysel... a nemá.
čim menej zlých zážitkov, tým menšia ostrielanosť... dajme tomu
ale hádam o to väčšia kvalita života... a o ňu sa tu predsa jedná
Ja osobne jej to z celého srdca doprajem.
Nie je všetko zlé na niečo dobré , nemusí mať každé trápenie zmysel... a nemá.
čim menej zlých zážitkov, tým menšia ostrielanosť... dajme tomu
ale hádam o to väčšia kvalita života... a o ňu sa tu predsa jedná
5
@jezkobezkopichliacik a ty ako gay o tom určite vieš svoje...
Ale aj keď v blogu napísané platí pre vela ludí . pre niekoho proste nemusí.
A tvrdiť opak by bol, podla môjho názoru... prejav závisti.
Ale aj keď v blogu napísané platí pre vela ludí . pre niekoho proste nemusí.
A tvrdiť opak by bol, podla môjho názoru... prejav závisti.
7
Ty si normálny , pretože si sám sebou.Problém je na našej strane priatelu. Problém je u nás...
8
@jezkobezkopichliacik
závidiš normálnym?....a kto je normálny, ten čo netrpí, netrápi sa, je vo všetkom jedinečný, je úspešný?.....
takým nezávid, žiju len pre seba!......zmiznu zo života, ako ked sa sneh roztopí..........filip:/
závidiš normálnym?....a kto je normálny, ten čo netrpí, netrápi sa, je vo všetkom jedinečný, je úspešný?.....
takým nezávid, žiju len pre seba!......zmiznu zo života, ako ked sa sneh roztopí..........filip:/
Napíš svoj komentár