Nehovorila by priamo ,,páchajte zlo'' , hovorila by len ,,starajte sa sami o seba''
Bola by to osoba, ktorá by mi vo vlaku šepkala, aby som nepustil toho starého uja sadnúť si , lebo potom by som musel celú cestu stáť.
Možno by mi šepkala , nedohadzuj kamošovi brigádu , čo ak sa potom pre teba miesto nenájde.
Alebo ,, nehádž tých 10 korún žobrákovi, raz ti budú chýbať na autobus''
A ako by mi stále šepkal takéto rady , stále viac a viac by sa vo mne usadzovalo lakomstvo , nedoprajnosť ,egoizmus .
A ako by zo mna bolo stále vačšie a vačšie ego, začal by som sa porovnávať s inými.
Ako je možné, že ja nič iné nerobím, len makám, hromadím peniaze a tamten **** nič nerobí a má viac ako ja.
Ten má určite nejakého bohatého tatka , ktorý za neho všetko zariadi.
Potom by som zistil, že to je skutočne tak a začal by som závidieť.
V honbe za iluzívnymi hodnotami by sa zo mna rokmi stal niekto iný, než som.
Povedzme, že by Diabol ako bytosť skutočne existoval..... o čo by mu vlastne išlo ?
O vašu dušu.
Spláliť ju na popol.
A v tomto zmysle verím, že čiastočne sú to aj naše rozhodnutia, ktoré tvoria náš charakter.
Kým starých ludí púšťam , a raz za čas hodím tomu žobrákovi 10 korún , tak tým udržujem svoje dobré vlastnosti , lebo .... a na to už niektorí ludia, ktorých poznám zabudli ...... urobiť niečo nezištné vytvára skutočne ten príjemný hrejivý pocit.
Ten pocit je skutočne výnimočný , lebo neviem ako vám, ale mne ho nič iné nedá.
Dostal som playstation, mal som z toho velkú radosť , ked som bol malý..... ale že by ma to hrialo pri srdci ?
Ani nie.
Ale čo ma skutočne pri srdci vdaka playstatione hrialo, bolo, ked som mohol zavolať spolužiaka, aby sme si zahrali spolu.
Drtili prešli sme Crasha Basha za jednu noc , on mal radosť, že sa hrá hru , ktorú doma nemá a mna to hrialo....
A aj tešilo, že nehrám sám.
Je to taká duševná forma obchodu .... je to chladné , ale je to tak, vo dvojici ma to bavilo viac.
Ale čo keby som ho zavolal ,lebo sa chcem ukázať , čo doma mám.
Lebo sa chcem pochváliť, že mám niečo , čo on nie.
Zažil by som tú istú fajnovú noc ?
Pamätal by som si to vôbec do dnes ?
Uspokojilo by ma to ?
Asi nie.....
A tak sa paradoxne vášniví egoisti sami okrádajú.
My dávame hmotným veciam dušu.
šachovnica vám je na prd, pokial nemáte druhého hráča.
Môžete mať strechu nad hlavou, ale ak ste sami , nemôžete mať teplo domova.
A kto si neváži tento ludský rozmer , kto ho už necíti, alebo o nom dokonca nevie , toho duša je vážení.........definitívne spálená.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
minoml
12. 2.febuára 2012 10:52
super blog
2
tak dnes to bolo na trochu moralistickejsiu notu. avsak pokial si nieco robil pre svoj dobry pocit, tiez to nebolo celkom nezistne, huh?
3
@antifunebracka tak mať radosť , že robíš radosť možno nie je nezištné v tažkej filozofickej rovine, ale nezaradoval by som to ani do egoistickej roviny....
Všetko má príčinu a následok, akciu a rakciu , ani vesmírne šutre sa nehýbu samé od seba.
Všetko má príčinu a následok, akciu a rakciu , ani vesmírne šutre sa nehýbu samé od seba.
4
aj ja mám podobné zmiešané pocity ked cudzím ludom dávam otázky na skúšky ktoré som si zaplatila na školu ktorú ma nezobrali :/
Napíš svoj komentár