V tomto blogu napíšem o vzťahu, ktorý má podla môjho názoru ešte menšiu pravdepodobnosť výskytu, ako pravá láska.

Vždy som dúfal, že nájdem človeka, s ktorým budem mať konštruktívne priatelstvo nie len po stránke morálnej , ale aj reálneho parťáka po stránke životnej.

Nie je lahké nájsť človeka, ktorý je s vami ochotný spolupracovať na nejakom ciely , pokial ho za to neplatíte.
Každý má vlastný život , každý žije v inej rovine reality a svojim spôsobom má vlastný svet.

Proste nie je lahké nájsť človeka, s ktorým sa dá niečo vybudovať, s ktorým sa dá spolupracovať , niekoho, koho predstavy sú s tými vašimi natolko kompatibilné , aby to fungovalo a šlapalo jak hodinky.

Ten vzťah , ktorý chcem popísať a za ktorý som vďačný , je možné prirovnať asi najlepšie k filmovému štábu, kde hromada desiatok ľudí pracuje na jednej veci. Nvzájom sa doplňajú a dávajú dohromady skladačky mozajky , ktorá sa nakoniec predstaví svetu ako ucelené dielo.

Aby mohol vzniknúť takýto tím v živote, musia sa nájsť dvaja ludia rovnako dobrí (alebo aj rovnako zlí ) , dostatočne podobní, ale aj dostatočne rozdielni.

Lebo keby niečo z toho nepasovalo, tak jeden by bol ťažným koňom a ten druhý príživník.
Alebo
Dominantná povaha by prevzala kontrolu nad submisívnou.

Stal som sa súčasťou dvojčlenného týmu , ktorý pre mňa vela znamená.

Ja som mal spôsoby, ako získať peniaze. (legálne)
On mal nápad na podnikanie, ale nemal kapitál.

Lenže to sme sa o sebe dozvedeli až po čase. Najprv to bol len priatel.

Človek, s ktorým som sa zoznámil na bowlingu, kecali sme o ženách , išli sme na pivo , išli sme sa najebať.

A ako to už najebaní ludia robia, vyrozprávali sme jeden druhému celý životný príbeh od narodenia až po prítomnosť , podporovali sme sa rečami, z ktorých si na druhý deň človek napamätá ani trt.

Ale niečo vam nevezme žiadna opica a to je pocit, to ako ste sa s niekym v daný večer cítili.
A potrebu si to zopakovať.

Po pár mesiacoch , keď sa už úprimnosť stala samozrejmosťou a nie len privilégiom sme sa začali baviť o budúcnosti.

Povedal som mu, čo robím, čomu sa venujem , on mne, kde študuje.

Išli sme na kávu a vyrozprával mi celý plán odkial pokial , čo by chcel dokázať, čo by chcel urobiť, ale prečo nemôže.

Bolo to z čistej dôvery , lebo s tým začal on a netušil, že mu v tomto smere môžem byť nápomocný.

A ja som si uvedomil, že aj on môže byť nápomocný mne, lebo okrem skvelého priatelstva má čo ponúknuť , vie o čom rozpráva a vie si spočítať, čo treba.

Tak sme do toho vjeli a dnes po roku môžem suverénne povedať, že nelutujem.

Týmto vzdávam hold stavu, kedy ludia robia to, prečo sa narodili = spolupracujú.

Jeden od ruhého sme sa za ten čas velmi vela naučili a tento vzťah ma vzdelal 10 krát viac, ako škola , či knihy, ktoré som prečítal.

A som za neho vďačný.

Prajem každému , aby dostal príležitosť to zažiť, čo to je, keď niečo šlape , ked ste súčasťou celku , ktorému sa darí .....

....lebo sa v spravny čas na správnom mieste stretnú tí správni ludia.

A človeku o ktorom píšem a ktorý si tento blog aj prečíta len jedno - ďakujem, že existuješ.

 Blog
Komentuj
 fotka
maciatko0985  10. 3. 2012 13:31
milé
 fotka
acvd43xa7w  12. 3. 2012 20:58
som stastna za ludi v mojej neziskovke



pretoze presne tieto pocity chapem. a mam ich este viac
 fotka
bjecm2yngn8j2g8bf6yxp7mb9h  14. 3. 2012 17:22
@acvd43xa7w wow , zase si u mňa o čosi stúpla a môžem sa opýtať , čomu sa venujete ?



Samozrejme na tom netrvám, môže to byť niečo o čom tu písať nechceš.
 fotka
acvd43xa7w  14. 3. 2012 17:28
mile



nooo, je tam toho troska viac. sprostredkuvavame staze do zahranicia

a zaroven organizujeme konferencie, ponukame moznost zlepsit si rozne skilly, ponukame moznost skusit si, ake je to byt lidrom a tak



a hlavne, najvacsi projekt, na ktorom pracujeme z celeho Slovenska, NDK, Narodne Dni Kariery, to je najvacsi veltrh prace pre mladych vela firiem, este viac mladych, vsetko mozne



a co ti poviem, teraz boli tie NDK, ked som tam pracovala, bola som asi najstastnejsia na svete, a teraz koncom marca budu este v kosiciach, a ja sa tesim velmi strasne moc, a uplne som vtedy najstastnejsia



a ked proste je nas tam vela, pravdupovediac sa ani nepozname po mene, ale bavime sa, zartujeme, rozpravame sa. hlavne si strasne vela pomahame, SPOLUPRACUJEME, sme jeden dokonaly tim



a najviac sa mi videlo, ked som sa rano prebudila, a ostatni nevedeli, ze som tam spala pri nich v izbe, a proste v pohode a take



to tazko opisat, je to strasne dokonale cele, ako spolu pracujeme, a vsetko strasne stastna som vtedy, moc moc
Napíš svoj komentár