prechádzka kukuričným poľom do zalesneného dvora
nekonečne čakanie vymeniť za bojovnosť aby tá chvíľa bola moja,
počuť vrážať vietor do mohutných listov a cítiť ho v dlaniach
kroky sprevádzane strachom, vierou, vierou že prežijem aj keď smerujem do najťažšieho boja,
aj hlas stratený v toľkých prianiach!!
To pre mňa znamená báseň,
sen, ktorý keď cítiš nečakaj, nečakaj a bež si preň!!
Chladná zasnežená krajinka, aj posledný teplý vánok zotiňajúci slabé farebne lístky na jeseň
osviežujúca kyselá dužina citróna aj sladká dreň,
každý úder tepu tvorí beat pre tichú pieseň...
Svoju loď som nechal potopiť ako Spearow
no podarilo sa mi preplávať nekončiaci slaný oceán
často zmätený ako pri predstave preletu čiernou dierou,
na púšti lapajúc po vode množstvom rán,
tam kde chýbal úsmev obviazaný nádejou, že každý má právo na šťastie, pevnou vierou...
Niekedy dusiaci hustý dym,
hlavne keď neviem čo znamená planúci cit, ani čo s tým
napriek všetkým pádom dnes cítim neopísateľne šťastie
bicie srdca sprevádza každý jeden rým,
a každým nádychom moja chuť do písania rastie
vďava vám...
To je pre mňa písanie...
To pre mňa znamená báseň...
Ďakujem.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár