v našich dlaniach
bezcenne
rania v našich prianiach
Pozdvihneme palice
kde nepomohli slová
žijeme podľa prostej rovnice
po vojne príde nová
Kým jeden nezíska všetko,
čo nedokáže uniesť
na druhý breh, postaví sa niekto??
Sme prislabí,
neschopní vidieť
sami v ústraní
nedokážeme letieť...
Tieto slová prehlušujú
dopadajúce bomby
neschopnosťou narušujú
budúcnosť, necítiť ani kúsok hanby??
Zdvíhame zbrane
do výšin ku oblakom
máme sny ale nevidíme na ne
v snahe bežať za rozbehnutým vlakom
Do bombovej
skryla sa vaša zlosť
čo narúša šťastný dej
pýcha nás prehryzuje na kosť
Verím aj napriek vám
že šťastie existuje
to sebe prisahám
lepšie sa mi žije
kvôli neutíchajúcej
viere
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár