Blúdim medzi štyrmi stenami ja nájdem, nájdem východ!! Zviazaný zabudnutými menami snažím sa dočiahnuť na posledný schod A chytiť sa mračien nad nami na dlaniach držať kus chladného šedého mraku vyjdem z labyrintu za štyrmi stenami len mi daj chvíľu, a ja ju neprežijem v strachu Daj mi chvíľu, prosím, žiadam ťa o ňu potrebujem ju na pochopenie prečo si odišla, možno si potrebovala zmenu ale naša loď ešte nebola zrelá na potopenie, Nie... Necítim sa slobodne bez teba viac nie, daj mi chvíľu tvoje dlane nikdy neboli tak chladne ako pri poslednom lúčení, daj mi chvíľu... Ešte nedokážem odísť!! Tak rýchlo sme sa potopili... Ty plávaš ku brehu a ja sa snažím vyplávať na hladinu rýchlejšie než aby sa slzy utopili topím sa, a záchrannému člnu nedokážem zamávať!! Daj mi chvíľu, potrebujem zabudnúť, a keď zabudnem, možno ma vlny donesú až na piesočný breh možno ma slzy unesú daj mi chvíľu, ku dnu ma ťahá hriech daj mi chvíľu, potrebujem ju, snažím sa zabudnúť, daj mi len chvíľu, poslednú a ja znovu dokážem precitnúť k živým... Báseň 4 0 0 0 0 Komentuj