Bolo to asi o pol siedmej čo som ťa videl znudenú bola to hodina búrky chladnej na konci tmy som videl teba jedinú Mojim želaním bolo aby si podvihla hlavu oh, zle sa spalo mala si pri sebe dymiacu sa kávu A keď si svoju hlavu podvihla, akoby si počula môj hlas prosba počuť ten tvoj nezmizla ja smiať som sa chcel zas Pozeráš na mňa?? Pýtam sa hlúpo ako vždycky Žeby tiež hľadáš zmysel dňa?? Spytoval som sa neveriacky Očami ti prebleskla tenká vlna iskier ktorá sa pod svetlom leskla, nevinná ako v noci stratený pastier Polovicu tváre pokrývali plavé vlasy, skleslý úsmev blažiaci po spánku ako na plátne značený do krásy, ty si to, čo chýba ku spokojnému ránku Myslíš na to, čo ja?? Nemohol som odvrátiť zrak Hľadíš na mňa alebo tvoje oči spia?? Ako padajúcej hviezdy zázrak... Chcel by som vedieť čítať v tvojich očiach aspoň na krátky moment... Pozeráš na mňa?? Pýtam sa hlúpo ako vždycky Žeby tiež hľadáš zmysel dňa?? Spytoval som sa neveriacky... Rozbieha sa tvoj vlak a ten v ktorom sedím sa nepohol, strácam ťa a chýba mi tvoj zrak ktorý mi prežiť ráno pomohol... Báseň 0 0 1 0 0 Komentuj