koženú peňaženku vyloží na rohový stôl, premýšľa o šťastí a dôvere
sadne za stôl v rohu malej miestnosti, pochmúrny výraz žiari na jeho tvári
vidí priemyselnú štvrť, špinu a deti ktoré si ničia budúcnosť,
cez okno ako na obetnom oltári
práca, malý byt a staré auto je pre tohto muža skutočnosť
v stolíku ukrytá krabička cigariet, vraj chce prestať
už čoskoro...
zapáli si bez rozmyslenia lebo je to dlhoročný zvyk
nechce viniť druhých ale seba trestať
za to, že udrel syna a s matkou ich nechal odísť, chcel to vrátiť ale niekedy je skrátka neskoro
začali sa mu vracať spomienky na synovu tvár v tú noc, v snoch počuť ženin plač a krik.
Z peňaženky vytiahol preukaz totožnosti
vypadne z nej stará pokrčená fotka istej osobnosti
odrazu sa mu vrátilo detstvo, ten istý pocit ako keď prvý krát na koncerte bol
ten večer odštartoval svoju skúsenosť so slabými drogami, alkohol, len tak blbol
keby vedel že ho chlast ovládne natoľko aby to na rozpad rodiny stačilo,
nešiel by na koncert na ktorý spomínal roky, proste chcel aby sa to čo mal vrátilo
chcel sa vybrať raz skratkou a zrazu sa všetko skrátilo...
spomenul si na pieseň ktorú nikdy nechcel zabudnúť vďaka sladkému tónu
vstal zo stoličky, pristúpil ku starému magnetofónu
zazvonil mobil, volal jeden z mala ľudí ktorým nebol jeho život ukradnutý
inokedy by pozvanie von prijal ale dnes nie
hovor skončil, priložil platňu z ktorej sa ozvala tá pieseň, smútok bol zabudnutý
síce len na malý čas nemyslel na život ktorý žiť nechcel, usmial sa, tá chvíľa sa stála jeho požehnanie...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár