len pri tebe vždy strácam slová
vzala si mi staré bláznovstvá,
a ja už netuším ktorá chvíľa bola naša prvá
Dokážeš uhasiť samotu,
aj keď je s tebou úzko spätá
po tvojom odchode spoznávam prázdnotu,
ktorá je každú noc beznádejne slepá
Tvoja hviezda ma do pasce dokáže zlákať,
tvoje kúzlo mi zväzuje nohy a kradne reč
s tebou sa ku hviezdam nebojím skákať
vezmem si kúsok nášho šťastia vždy až keď si preč
Zjavuješ sa nečakané vždy, keď padne na kopce tieň
ale skôr než sa prebudí nový deň, zostáva moje srdce chladné
som len ten, čo o tebe píše, nie ten, čo ti pred davom spieva pieseň,
prepáč, odpusť, ale ten hrejivý pocit ktorý hľadám niekde viazne...
Keď si preč cítim, že veľa toho nepoznám,
že ty si chvíľa pri ktorej zmysel mám,
bez teba liek na bolesť nespoznám,
bez teba by som sa každé ráno necítil tak sám
Pozbieram črepy svojich citov,
vždy nastane nový deň keď si preč,
to čo sa stalo zomrelo zradnou dýkou,
a ty odchádzaš novým dňom, bez rozlúčky, hneď
Medzi našimi tieňmi nastal chlad
a vietor rozfúkal dážď
blúdim za tvojou hviezdou a trápi ma hlad,
dnes v noci chcem byť neviditeľný ale chýba mi plášť...
Budem si pamätať noc prelínajúcu na tvojej tvári,
sledujem ťa ako spíš lebo ťa nikdy nevidím prebúdzať
viem, že jediná otázka všetko skvári,
viem, že ty najlepšie vieš ako zabúdať...
Ale ja si budem pamätať tvoje oči
vždy, vždy keď si preč pochopím,
že sa len strácame v spoločnej noci
keď si preč sa opäť do samoty potopím
Ale vždy, vždy len blúdim keď si preč...
Keď si preč cítim, že veľa toho nepoznám,
že ty si chvíľa pri ktorej zmysel mám,
bez teba liek na bolesť nespoznám,
bez teba by som sa každé ráno necítil tak sám...
Náš krátky moment vybledne rýchlejšie než ranná tma,
túto noc sa už nevráť, prosím, ako rieka ďalej teč
obaja vieme že my nie sme súčasť nášho spoločného sna,
vždy pochopím až keď sa naša chvíľa rozplynie, no vtedy si už preč...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár