Keď odídeš,
Že city s ktorými si sa lúčila nestratíš
Bojím sa že sa vzbudím a ty tam nebudeš
Potrebujem stískať tvoju dlaň
A vidieť ťa v náš moment smiať
Prosím, svoj pohľad si chráň
Ponúkam málo, ale viac zo seba nedokážem dať
Čakám na odpoveď, čakám kým sa vrátiš späť
Ja neviem, možno si zablúdila,
Ak kráčaš v tme, spomeň si na svoju hviezdu a ňou si svieť
Len sa prosím vráť, už sa vráť lebo mám strach že si preč odletela
Ako utekali dni čakania na tvoj príchod,
Preblesklo okolo mnoho hviezdnych mien
Ale žiadne nežiarilo budúcnosťou ako nad mrakmi slnka východ,
Ako tvoj úsmev ktorý posunul ku oblohe veľa nezabudnuteľných zmien
Cítim sa akoby kráčam po bojisku,
Pod nohami mäkká pôda ktorá sa prepadá
Krv steká po tvári a ja stále hľadám východ v bludisku
Čakám na tvoj úsmev ale mám strach, že ma v ňom nik nezbadá
Nevedomosť je niekedy požehnaním
Ale ani zďaleka niet ospravedlnením,
Že tiež blúdiš v lese ktorý bol nami utajeným
Momentom, ktorý sa začína stávať zabudnutím...
Blúdime na rovnakom mieste, možno chodník je spoločný
A neprišla si aj keď si vedela kde ma hľadať
To šťastie som ja nemal, preto bol každý nádych bez teba tak náročný,
Možno stojím na chodníku kde stojíš ty, a preto cítim srdce z útesu padať
Dnes sa cítim slobodný aj keď krv steká po tvári
A nemizne ani keď tvár skryjem pod vodu
Na chvíľu si oddýchnem, usmejem, a ľahnem do vysokej trávy
A sledujem ako slnko prebodáva mraky a dostáva sa na slobodu
Lebo to tak už dlhší cítim...
Cítim sa akoby kráčam po bojisku,
Pod nohami mäkká pôda ktorá sa prepadá
Krv steká po tvári a ja stále hľadám východ v bludisku
Čakám na tvoj úsmev ale mám strach, strach že ma v ňom nik nezbadá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár