Úzkosť v duši, zužuje sa svet
je ti zle a nerozumieš lebo chápať nechceš
je neprípustne o čom je táto reč
keď sa ti zahaľujú cesty do čierna...
a chceš ujsť preč..
dostávaš žihadlom do svalu, začínaš tŕpnuť
nevieš si zvyknúť že život fér nehrá
stará dobrá pravda je, že kto sa vzdá prehrá
v mysli premýšľaš ako si zvyknúť
namiesto toho aby si sa usmial a začal kvitnúť...

vybrať si heslo, sadnúť na kreslo a počkať kým sa zapne prúd
ktorý ťa zohreje, ktorý ťa zabije, ktorý ti dá povolenie vzlietnuť
ktorý ti nedovolí zostarnúť..
ktorý ti nedovolí rozvinúť na level po ktorom túžiš
pocit že nemáš na nič čas a pre celé okolie slúžiš
poskoka robíš?? hľadáš miesto na ktorom sa zložíš
všetko bude jasnejšie keď vo svojom svete úsmev doložíš

každý má právo na úsmev
každý deň môže byť ten
každý deň sa plní sen
neverím že pondelok je zlý deň
deň je tak dobrý ako si ho zariadiš
keď šťastie okolo preletí, nečakaj na zelenú a bež si preň

je zbytočné čakať na koniec, na náš posledný prúd
aj ten raz príde ale zatiaľ máme dar byť šťastný,
pomáhať a podávať ruky
táto planéta prežije aj bez nás ale my bez nej nie
tak verím na nasledujúce roky
a nové aj keď zložité kroky.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár