aj keď pri pohľade na diaľky strach ma do svojich pút vzal
som zbabelec ktorý sa triasol od predstavy koľko kvapiek potu musia byť preliate
často som počúval aby som ten boj vzdal
že nemôžem vyhrať často kričalo aj z môjho vnútra
nervy, lebo keď som niečo odložil, raz toľko toho bolo zajtra
nedôvera v seba je najväčšia prekážka a tvoríme si ju sami
bál som sa zmeniť tie okuliare lebo som vedel,
že realita po hube poriadne dá mi
a tak som len nehybne v kúte spútaný sedel.
Odpoveď na otázku Prečo som videl až vtedy keď zle je
a preto, keď sa zvýšil hlas vedel som koľká hodina bije
musel som niečo spraviť skôr než sa to všetko vo mne nezleje
lebo raz sa zúrivosť von vyleje, až potom vidíš jasno kto po boku ti žije
tvrdý prístup na ktorý som nebol zvyknutý som ako podrazy bral
no dnes viem, bez neho by som nevidel svet svojimi očami a tie rozkazy...
tie rozkazy a úlohy, krik a nezdary boli len preto aby som nové sily v sebe nabral
v ťažkých časoch spoznáš priateľa ale aj bezcharakterného zveda medzi nimi
každá cesta niekam vedie a či kráčaš tou správnou zistíš až keď sa niečo nedarí
kurz si riadime sami a každým dňom v živote hľadáme tie správne slová a rýmy
a môžeš byť akokoľvek vysoko, každého sledujú a niekedy dobehnú nezdary.
To, že zmena uhlu pohľadu dokáže zázraky som už zistil
v strachu máš prekrvené nohy aby si sa dokázal rozbehnúť
jedného rána sa proste vzbudíš a nevieš sa rozpomenúť aký sen sa ti prisnil
ale máš pocit, že to bolo niečo dôležite a chceš si spomenúť
ale vždy ťa niečo prekvapí a nie stále si vieš pomôcť sám
napriek všetkým mojich chybám, a je ich dosť, ti jednu radu dám
možno som nevýrazný a majú pravdu že niečo nedokážem, ale skúsim to
skúsim to preto, aby som sa sám presvedčil že sa mýlia a že ja na to mám
nikto nezmení, že každého prezentuje jeho pohľad na svet a dané gesto,
cti rodinu a priateľov, lebo nikto nežije večne a nikto nechce cestou kráčať sám.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár