Vietor rozfúkal z chodníkov farebné lístie, a odkryl jazvy pod nimi ukryté chlad v mojom srdci mi sťažuje bytie, v rukách druhých mieria na mňa zbrane nabité Každý krok sa stáva ťažší, bez teba, každý krok sa zdá kratší, lebo mám strach!! Mám strach že nenájdem v nikom, to, čo som chcel vidieť v tvojom úsmeve mám strach že stíchnem hlukom, a viac nenájdem slová novej nádeje... Vzdávam sa tvojho srdca, vzdávam sa našej budúcnosti držal nás len slepý sudca, ktorý nás nechal tápať v úprimnosti vzdávam, vzdávam sa spojenia, ktoré z nás robilo to, čím sme boli v noci odvážni, no ráno nás premohli zranenia aj keď to dnes bolí, už neviem s kým sme v srdci spali... Láska ktorá zahreje, aj v najchladnejších dňoch strach ktorý zraňuje, že nenájdem teba, niekoho, kto sa usmeje, že nedokážem cítiť to, čo vídavam v snoch... Viem že ťa nezastavím, a snažiť sa o to skutočne nemienim, viem, že pri tebe sa späť na nohy nepostavím, dúfam že si šťastná lebo ja tiež nebudem večným zraneným, Vzdávam sa, vzdávam sa nášho sna aj keď mám strach povedať že sme na konci ale nezdám sa ďalšieho dňa, naše cesty sa rozdelili, ale ani jedného cesta sa ešte nekončí Mám strach že nenájdem v nikom, to, čo som chcel vidieť v tvojom úsmeve mám strach že stíchnem hlukom, a viac nenájdem slová novej nádeje... Blog 0 1 0 0 0 Komentuj