S bratom sme sa vrátili z nášho krátkeho výletu... Navštívili sme Rím, a v noci, keď sme sa vlakom vracali späť, som proste musel písať... Brat spal, a ja som zdieľal kupé s ďalšími dvoma ľuďmi... všetci sme hovorili inou rečou, a ja som písal... Písal o pocite ktorý vo mne mesto zanechalo...
...............
Sedím na podlahe a sledujem páry nôh,
ako sa desiatky medzi sebou križujú
medzi zhonom a stresom hľadím na tých dvoch,
ktorí svojim pohľadom dokazujú že sa milujú...
Blúdiaci do seba vrážajú
s nádejou, že nájdu čo hľadajú
pred posledným voľným miestom druhého na kolená zrážajú,
kde sa bijú traja, dvaja padajú
Na každom rohu masívne davy
priúzke chodníky na toľko osudov
na veľkom obraze tragédie púšťajú miestne správy
možnosť stratiť sa s blúdiacimi neberiem na ľahko ani náhodou
Veľké mesto svojich blúdiacich nútilo za odpočinok platiť
tienistých uličiek pre oddych bolo málo,
nevidieť chodníky ktorými sa vrátiť
ale som šťastný lebo sa nejedno srdce neraz smialo
Bolo to úžasné,
ďakujem bratovi,
že tam bol so mnou...
Sedím na podlahe a sledujem páry nôh,
ako sa desiatky medzi sebou križujú
medzi zhonom a stresom hľadím len na tých dvoch,
ktorí stoja pri sebe a bozkom dokazujú že sa milujú...
Svetlo sa stratilo i so svojim teplom
a deň vytlačil majestátny tieň
blúdiaci sa rozdelili pre iné stoly s rovnakým jedlom,
aby sa zas ráno zjednotili a vybudovali si svoju korunovačnú sieň...
Blúdiacich v tieni uvítal stroj novej doby
a moju pozornosť spútala dáma s prsteňom
zahľadená do knihy, s občasným úsmevom čo jej tvár zdobí,
jej iskra sa stáva neuhasiteľným plameňom...
Dáma prehovorila neznámou rečou,
hlasom povedomím akoby sme spolu blúdili
a ja mlčky píšem tieto riadky, snažím sa nimi preplávať riekou
hlasom tichým si želám aby sme si pozornosť navzájom sľúbili...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
26. 9.sept. 2015 19:49
Napíš svoj komentár