v odchádzaní od seba sa našla nová viera
lebo sa jeden z dvoch začal cítiť len ako hosť,
za noc všetky ľúbostné slová pohltila temná diera
Mrzí ma, že sa spoločne prejdené míle,
stratia v rýchlosti ktorú okom nevidieť
aj, keď mizne úsmev z našej chvíle,
a hľadáme dôvody prečo dlhšie spolu neletieť...
Spätné spomienky na ten deň, a tvoj smiech
pri pohľade na vyblednuté obrazy
ranné mrazivé slzy ukryť v dlani mi znie ako hriech
ale nezotrieť ich, to sa moje srdce bolestne zarazí...
O áno... Po prvom dni vidieť veci jasnejšie
Nie, prázdne slová nestačia,
keď kat žiada o milosť
jeho činy sa späť neobrátia,
slová nejdú vrátiť späť, nie...
Možno som prislabý na veľké zmeny,
spoločne sme ich vládali držať pri planutí
tak prečo tú priepasť neskoro ukázali ste mi??
prečo nás rozdelili, keď sme spolu prežili zopár ťažkých vzlietnutí??
Možno sme za sebou ťahali veľký kus minulosti,
možno prišla únava lebo sme si ukradli viac než sme dokázali uniesť
alebo sme sa obaja zatúlali v inej, vzdialenej spoločnosti
možno, ak chceme ucítiť šťastie, najskôr musíme bolestivú obetu priniesť...
Dopadol som na zem, a viac než pád ma trápilo zistenie, ako veľmi...
Ako veľmi som dokázal oslepnúť aj keď som každé ráno videl prebúdzať deň...
To, čo z nás robí bežcov cez finálnu čiaru,
to, čo potrebuje človek, to, čo hľadám,
je mať v láske vieru,
tú iskru ktorú nevidím jedného dňa zbadám...
Verím, verím, že láska je to, čo potrebujeme aby sme vyliečili svet,
verím, lebo po noci príde ráno, a po každej zime rozkvitne prvý jarný kvet...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janka1997
2. 10.októbra 2015 22:12
Jej to je krásne
Napíš svoj komentár