sa ocitli dvaja naprieč jedného spoločného sna
kedy po šťastí vždy nastal zvrat,
a obaja na seba hľadeli z toho istého dna.
Nedá sa spočítať koľko krát...
jediný pohľad do očí rozžiaril tmu,
napriek všetkému z najtajnejšieho kúta vyskytol sa skrat
a jeden z dvoch začal sa skrývať dnu.
Koľko krát sa jeden môže zmýliť??
Koľko krát sa dá preložiť prázdna obálka,
A či sa dá nenávisť s láskou skrížiť??
Ten plameň zapáli i najmenšia zápalka.
Zrazu z tmy je svetlo a z noci deň
chcieť slobodu ale aj chcieť ju tráviť spolu
nespočetná masa sníva rovnaký a ten istý sen
napriek rozdielom chcieť si sadať ku spoločnému stolu.
Nedá sa spočítať koľko rán jeden unesie
ale pravdou sa stalo, že je veľa toho s čím sme nútení sa biť
napriek jednému skazenému dňu, byť zvedavý čo nový deň prinesie
a ver, že to bude lepšie, s touto myšlienkou chcem žiť.
Nedá sa spočítať čo dokáže jedna osoba,
ale je toho veľa, len sa musíme naučiť aj v seba veriť
je premárnený život strávení hľadaním, kto sa na minulosť podobá
svet sa nezastaví tak prečo my hej?? Čo sme stratili odvahu k cieľu mieriť??
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár