časy, kedy si musia vybrať vodcu a nevidia mu do duše
život živoriť od platidiel k platidlám, veď oni to nejak zvládnu
smejú sa veľkí pred zrkadlom vlastným, a srdce mu vládou buše
v očiach plamene živých mŕtvych na poliach muži pracujú, deti sa učia strieľať z kuše.
Osady drancované, z domovov zostal len popol
odreté kolená, vysilené dlane
nemať na nájom, Veľký zvraští tvár, do jamy prázdnych poddaných ho skopol
do jamy vymyslených pravidiel ktoré nedávajú zmysel, na miesto kde sedávajú vrane a pre ľud neexistujú zbrane
a Veľkí na koči odchádza, v ďaždivý deň s mokrým klobúkom, smiech znie vzdialujúceho sa koča a krikom "Bodaj by ten pes Chudí zdochol"
Chudí nič nespravil, snažil sa v meste žiť
starať sa o rodinu, nemôcť z mesta odísť, zostal, tvrdo drel, rozhodol sa bojovať, na poli byť a pre blízkych živoriť
nepáči sa mi predstava, že len nečinne čakáme kým sa presne toto stane.
Veľmi dobre cítim svoje city a počujem ten tichý hlas
/máme ho všetci rovnaký, či každého znie inak??/
prehliadať nezmyselné pravidla pre obohatenie Veľkých a na sebe hľadať prvý šedý vlas
Ďalší pracovný deň, zas??
Nie som dokonalý a ani nemusím byť
snažím sa mať oči otvorené, veď na svete je ešte veľa nepoznaných krás
chcem len pri blízkych stáť a svoj život žiť
aj keď možno pripomínam ľad...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár