odmietam byť na chvoste neprajného davu
nepripustím zhasnúť svetlo všetkých lámp
odmietam byť iný, ja nepotrebujem vašu slávu
Nepripustím hanbu ku mojim ranám
odmietam to lebo každá z nich mi čosi osvietila
nepripustím zastaviť moju cestu vašim bránam
odmietam, lebo by moja myseľ z hniezda nikdy nevzletela
Vaše slová prenikajú do duše na ktorú neponúkate náplasť,
keď sa začala podobať na nikde nekončiacu púšť
zanechávate za sebou širokú priepasť,
čakám bolesť lebo počujem ako niekto opäť stlačil spúšť...
Ale nepripustím aby ďalší úder znamenal do prázdna padanie
nie, ja sa odmietam prisľúbiť vám,
nepripustím aby slová, ani vaše pasce ukončili moje lietanie
odmietam to aj keby, keby mám zostať na tejto ceste sám...
Nepripustím aby ma zničil váš hnev,
ktorým útočíte, alebo sa bránite??
Odmietam sa zastrašiť keď počujem ten váš rev,
nebuďte smiešni, vy že moju budúcnosť stránite??
Nepochopím prečo niekto kričí,
kričí na celú miestnosť keď,
keď je tam veľa ľudí ktorých to nezaujíma...
Nie, nepripustím aby vaše ukazováky ktoré na mňa smerujú,
zmenili čokoľvek v čo verím lebo som vďačný že som iný,
ja odmietam zabudnúť na pocit keď sa dvaja milujú,
viem, niekedy je to náročné ale musíme byť silní!!
Spolu zvládneme viac!!
Nepripustím aby som nedokázal vstať keď som spadol,
odmietam, už odmietam nechať sa aby ma niekto držal pod hladinou
a nie, neuverím tretíkrát nikomu kto sa mi do srdca len vkradol
nepripustím, nie, nepripustím slzám zatieniť slnko keď kráčam chladnou zimou
odmietam, odmietam aby ma ktokoľvek držal keď kráčam za rodinou!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár